Vojna je politika vedená inými prostriedkami. Aspoň tak sa to hovorí. A čo je vojna policajtov? Nuž vojna politikov vedená inými prostriedkami.

Nezrelý jedinec

Mikulec intelektuálne nedozrel na to, aby bol ministrom. Dokonca nikdy nemal zastávať ani vysokú funkciu vo vojenskej tajnej službe. Je to nedozretý, na momentálne pôžitky orientovaný jedinec s infantilnými sklonmi, čoho dôkazom sú aj jeho mnohé milostné pletky. Minister obrany Naď by akiste potvrdil. No nie o tom je reč.

Kto vyhlásil vojnu policajtov?

Hovoríme o tom, že Mikulec sa síce nikdy nemal stať ministrom vnútra, ale to neznamená, že dôvody, kvôli ktorým bude v utorok čeliť parlamentnému odvolávaniu, sú (úplne) legitímne. Áno, je pravda, že v polícii, SIS a zrejme aj na Úrade špeciálnej prokuratúry sa dejú čudné veci. V skratke a nepresne sa to nazýva vojna policajtov. Lenže tú vojnu nespôsobil Mikulec.

Ak nie on, tak kto teda?



Na pochopenie nie celkom prehľadnej situácie je potrebné vychádzať z prostého faktu, že tí, čo medzi sebou (nielen) v polícii bojujú, sú zväčša nominantmi alebo sympatizantmi rôznych táborov politikov. Ak teda napríklad minister práce Krajniak vyčíta Mikulcovi, že v polícii sa bojuje, tak je potrebné dodať, že v zákopoch sú aj viacerí jeho kamaráti. A to isté platí aj o tajnej službe či špeciálnej prokuratúre. Veď sám sa protizákonným konaní vo veci bezpečnostnej previerky pričinil o zvolenie Lipšica za šéfa špeciálnej prokuratúry. Pokračovať by sme mohli aj ďalej, ale na to teraz nie je priestor.

Podiel Fica, Pellegriniho, Matoviča a Remišovej

Rovnako je vhodné pripomínať aj predsedom Smeru a Hlasu - Ficovi a Pellegrinimu, že do vojny v jednotlivých zložkách sa zapájajú ľudia spojení s ich vládnutím. Z tohto pohľadu Mikulec vojnu vlastne zdedil, čo nie je ospravedlnením, pretože jeho úlohou bolo vhodnou personálnou a manažérskou činnosťou ju riešiť, nie prehlbovať.

Takisto je potrebné zdôrazniť, že dianiu v orgánoch činných v trestnom konaní a v tajnej službe neprospeli stupídne facebookové statusy takých intelektuálno-morálnych plytčín súčasnej vlády, akými sú Matovič či Remišová. Spolu s politikom Lipšicom na čele špeciálnej prokuratúry politizovali trestné konanie ešte v čase, keď drali poslanecké lavice a svoje jedovaté jazyky.

Ach, aké slovenské

Žiadna garnitúra, ani Mečiarova, ani Dzurindova, ani Ficova, ani Matovičova nedokázala a nedokáže urobiť poriadok v kariérnom postupe policajtov, spravodajcov a do veľkej miery aj prokurátorov. Vo všetkých zložkách sa to len tak hemží politickými nomináciami. Dôsledkom toho sú spolitizované tak orgány činné v trestnom konaní, ako aj SIS. A keď sa jednotlivé politické frakcie vnútri uvedených zložiek začnú mlieť, potom je  z toho občan hotový jeleň.

Vojna policajtov je teda vojnou politikov vedenou inými prostriedkami. Spôsobili ju všetci. Dokonca aj tí, čo dnes z plných pľúc vreštia, že bojujú za spravodlivosť. Ach, aké slovenské!