Na očkovanie proti koronavírusu sa môžu od pondelka hlásiť aj deti od 12 rokov. Pokiaľ časť odborníkov hovorí, že očkovanie mladších ročníkov má význam, sú tu aj takí, ktorí s tým nesúhlasia. Lekári sa však zhodujú v jednom. V žiadnom prípade by vakcínu proti Covidu nezaradili do povinného očkovacieho kalendára.

Deti ohrozujú najmä mutácie

Ministerstvo zdravotníctva očkovanie detí konzultuje so zástupcami z odboru pediatrie. Zatiaľ nevedno, či sa deti budú očkovať v ambulanciách pediatrov, alebo vo vakcinačných centrách. „Budeme následne informovať o presnom postupe z hľadiska logistiky očkovania,“ dodala hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová.

Podľa niektorých odborníkov ide o dobrý krok smerom k zvyšovaniu zaočkovanosti a nadobúdaniu kolektívnej imunity. Deti ochorenie COVID-19 znášajú veľmi dobre, ale môžu byť prenášačmi a ohroziť staršie ročníky bez imunity, píše portál dennikstandard.sk.

Dáta z Veľkej Británie ukazujú, že indický variant koronavírusu sa šíri najmä medzi školákmi vo veku sedem až jedenásť rokov. Ohniská sú najmä na základných a stredných školách, súvisí to zrejme s nezaočkovanosťou tejto vekovej kategórie.

Očkovať najmä vysokorizikové deti

Očkovanie detí a mladistvých v súčasnosti ochráni rizikové deti, zabráni prenosu ochorenia a uľahčí cestovanie či účasť na hromadných podujatiach. Pokým deti nie sú zaočkované, musia sa preukázať negatívnym testom alebo potvrdením o prekonaní ochorenia COVID-19.

„Odporúčam neváhať s očkovaním hlavne u vysokorizikových detí, ako sú deti s Downovým syndrómom alebo s inými vážnymi ochoreniami, ktoré môžu byť pri infekcii SARS-CoV-2 ohrozené na živote,“ povedal Peter Visolajský, predseda Lekárskeho odborového združenia.

Rovnaký názor má Slovenská lekárska komora. „Ide o najúčinnejšiu formu boja proti pandémii. A keďže ide o deti, najvhodnejšie by bolo očkovať ich priamo u ambulantných pediatrov,“ myslí si predseda Marian Kollár.

Iní tvrdia, že očkovať deti nemá zmysel

Podľa májového prieskumu agentúry Focus pre televíziu Markíza to slovenskí rodičia nevidia tak jednoznačne. Svoje deti by nedalo zaočkovať 52,2 percenta rodičov.

„Veľa imunológov a pediatrov hovorí, že deti si koronavírusom prejdú a v dospelosti budú hoc aj nový variant tohto vírusu znášať oveľa lepšie než tí, ktorí tomu vírusu neboli nikdy exponovaní. Môžeme očkovať malé deti, ktorým nič nehrozí, ale takáto vakcína by nemala mať rovnakú dôležitosť ako vakcíny proti závažným ochoreniam, ako napríklad detská obrna,“ vysvetlil biochemik Zdeněk Hostomský.

Marcová štúdia v Izraeli dokázala koreláciu medzi preočkovanosťou dospelých a neskorším poklesom infekcie u detí do 16 rokov. Čím viac dospelých sa zaočkovalo, tým nižšie bolo riziko infekcie u mladších. Ak sa výsledky štúdie recenzujú a potvrdia aj v iných štátoch, znamenalo by to, že nie je potrebné deti plošne očkovať.

Povinnému očkovaniu sa treba vyhnúť

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) chce počas nasledujúcich rokov zaviesť očkovanie aj do povinného očkovacieho kalendára. Ten zahŕňa očkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, vírusovej hepatitíde typu B a hemofilovým invazívnym nákazám.

Lekári s tým však nesúhlasia. „Vidím v tom pomerne veľký právny problém, keďže u dospelých ide o dobrovoľné očkovanie a pritom starší sú viac ohrození na živote a ťažkým priebehom ako deti,“ skonštatoval Visolajský.



„Zavedenie tejto vakcinácie do povinného očkovacieho kalendára nepovažujeme v súčasnosti za vhodné,“ hovorí Slovenská lekárska komora.

„Povinné očkovanie pre deti má význam iba v prípade, že sa objaví variant, ktorý má smrtnosť na úrovni 30-40 percent. Balík povinných očkovaní pre deti sa skladá z chorôb, ktoré majú vysokú mortalitu,“ upozorňuje taktiež lekár Vladimír Krčméry z Konzília odborníkov.