Ministerstvo obrany je ústredný orgán štátnej správy SR pre zabezpečenie obrany Slovenskej republiky. Naďovo ministerstvo obrany sa však začalo starať do financovania médií. „Rezort obrany odporúča motivovať inzerujúce spoločnosti k tvorbe zodpovedných reklamných stratégií a zamedzovaniu zverejňovania reklám na stránkach s „problematickým“ obsahom.“ Pokyn vyplynul z výsledku "práce" Analytického útvaru Ministerstva obrany SR.

"Cenzúra alebo už diktatúra? Aký bude spôsob „motivácie“ reklamných agentúr, aby sa docielila likvidácia médií, ktoré nie sú provládne?" Pýta sa portál srspol.sk.

Na osvieženie pamäti

(Pozn. red. HD.) Začiatkom roku 1969 vznikol Federálny výbor pre tlač a informácie (FUTI). Jeho pandantom bol SUTI - Slovenský úrad pre tlač a informácie. Stal sa nástupcom Vládneho výboru pre tlač a informácie.
Na zasadnutiach oddelení masových médií boli každý týždeň zástupcom Futi, Suti, Národného frontu a vybraným šéfredaktorom predkladané požiadavky na obsahové zameranie médií. Od roku 1987 sa schôdzok museli zúčastniť už všetci šéfredaktori. Boľševici tak vykonávali priamy dozor nad obsahom médií. Volalo sa to cenzúra.

Vytváranie "zdravého informačného prostredia" v súčasnosti

"Ministerstvo obrany podľa nami citovaného zdroja navrhuje tiež vytvoriť medzirezortný koordinačný mechanizmus, v ktorom budú štátne zložky spolupracovať so súkromnými firmami a neziskovými organizáciami (s tými samozrejme prednostne aj s príslušnými odplatnými zmluvami, treba im vyjadriť vďačnosť v akejkoľvek forme a na hocijaký projekt, s niektorými sme už mali možnosť oboznámiť a vieme, že fantázii sa medze nekladú) na vytváraní zdravého informačného prostredia."

"Nakoľko silové zložky v demokratických a právnych štátoch nemajú kompetencie zasahovať a rozhodovať o zásahoch do slobody slova a prejavu, takýto precedens by bol v našich súčasných podmienkach zneužívania práva práve z týchto rezortov nebezpečnou hrou s ohňom."

Komunikačná stratégia rezortu obrany

Ministerstvo obrany predbehlo aj Európsku komisiu – vydalo „Komunikačnú stratégiu rezortu obrany“ (KS), v ktorej sa okrem iného uvádza: „Komunikačná stratégia je kľúčovým nástrojom rezortu pre nastavenie a budovanie dlhodobo udržateľného vzťahu s verejnosťou. Ide o rámcový dokument, ktorý obsahuje opis a hodnotenie východiskového prostredia, hlavné piliere prístupu rezortu ku komunikácii s verejnosťou a jej ciele."

S tankami proti šíreniu "lživých informácií"?

"Programové vyhlásenie vlády SR na obdobie rokov 2020 – 2024 kladie dôraz na boj proti dlhodobo prítomným hybridným hrozbám a explicitne vyzdvihuje problém šírenia lživých informácií. V súlade s týmto záväzkom sa KS sústredí na opatrenia proti produkcii a šíreniu dezinformácií, a to v prostredí poznačenom prudkým rozmachom decentralizovaných komunikačných kanálov v kyberpriestore, ktoré nepodliehajú tradičným regulačným mechanizmom, a na ktoré sa presunula značná časť verejného a politického diskurzu."

"Mimoriadne vysoká produkcia a šírenie informácií, ktoré aktívne podmývajú hodnoty a piliere štátnosti SR pre ňu môžu predstavovať bezprostrednú bezpečnostnú hrozbu. Rezort obrany je preto pripravený v tejto doméne pôsobiť tými najmodernejšími postupmi, v medziach zákona a právneho štátu. KS je otvoreným dokumentom, ktorý bude podľa aktuálnych potrieb a vývoja dopĺňaný o konkrétne interné komunikačné plány a čiastkové stratégie, čím si zabezpečí schopnosť rezortu mimoriadne flexibilne a rýchlo reagovať na aktuálne a ťažko predvídateľné komunikačné výzvy."

Odporúčanie Naďovho ministerstva obrany

„Rezort obrany odporúča motivovať inzerujúce spoločnosti k tvorbe zodpovedných reklamných stratégií a zamedzovaniu zverejňovania reklám na stránkach s „problematickým“ obsahom.“

"Limitovali by tak príjem z týchto foriem podnikania. Cenzúra alebo už diktatúra? Aký bude spôsob „motivácie“ reklamných agentúr, aby sa docielila likvidácia médií, ktoré nie sú provládne?" Pýta sa nami citovaný zdroj - srspol.sk.

Dodatok

Istý americký mecenáš sa vyjadril: „Všetky noviny patria majstrovi a režiséri mu musia slúžiť, ak chcú žiť ako hviezdy. Dobré výplaty, kreditné karty redakčnej spoločnosti, šoférované autá, dovolenky, benefity. Od novinára sa vyžaduje, aby vedel, ako pokorne slúžiť svojmu pánovi tým, že mu uvedie všetky klamstvá, ktoré mu navrhne. Ah, áno, zabudol som – absolútnym pánom nie je vydavateľ, ale politická strana, ktorá zasa slúži na jeho pohodlie alebo aj opačne, ale v oboch prípadoch to platí rovnako. A že predá niekam svoje myšlienky, svoju dôstojnosť, svoju dušu? Žijete len raz, peklo neexistuje a raj sa dosiahne len na tejto zemi“.

(Medzititulky red.HD.)