Alexander Gruško v utorok na svojom fóre pre medzinárodné vzťahy uviedol, že na kontinente „sa vojenská situácia zhoršuje - a zhoršuje sa umelo“.

Studená vojna by mala byť za nami

„Studená vojna,“ tvrdí Gruško, „mala zostať v minulosti, ale NATO sa nedokáže prispôsobiť novej geopolitickej realite a vracia sa ku svojim koreňom - ​​k myšlienke, že musí chrániť svojich členov pred touto hrozbou z východu."

Gruško dodal, že Západ „ vnucuje Rusku agendu, ktorá mala zostať v päťdesiatych rokov.“

Nedostatočný dialóg

Začiatkom tohto týždňa šéf bloku vedeného USA Jens Stoltenberg vyjadril znepokojenie nad nedostatkom dialógu medzi Moskvou a členmi NATO a vyzval obe strany, aby uskutočnili bezpečnostné rozhovory.



Bývalý nórsky premiér, ktorý vyhlásil, že predchádzajúce výzvy na rokovania v rámci rady Rusko-NATO boli zamietnuté, vydal nové pozvanie a uviedol: „Musíme veľa diskutovať, čo je v spoločnom záujme nás oboch.“

Moskva vyjadrila pochybnosti

Moskva však vyjadrila pochybnosti, že by to bolo konštruktívne. V apríli ruský minister zahraničia Sergej Lavrov odmietol návrhy, že jeho krajina nemá záujem zúčastňovať sa na bilaterálnych rokovaniach. „Náš kolega, pán Stoltenberg, vyhlasuje, že Rusko odmieta pracovať v Rade Rusko - NATO,“  vysvetlil.

„Neodmietame pracovať, nechceme tam len sedieť a počúvať o Ukrajine.“ „NATO nemá nič spoločné s Ukrajinou,“ vysvetlil Lavrov, „a napriek tomu, keď ponúknu zvolanie Rady Rusko - NATO, vždy trvajú na tom, že prvá otázka by sa mala týkať Ukrajiny.“

Provokácia v Arktíde

V utorok ruské veľvyslanectvo vo Washingtone vyhlásilo, že nová séria cvičení NATO, ktorá umožní prelet západným vojenským lietadlám nad Arktídou, je „provokatívna“ a neprispieva k „zabezpečeniu udržateľného a mierového rozvoja“ regiónu.

Kauza prichádza iba niekoľko týždňov po tom, čo sa Kremeľ aj Biely dom na stretnutí Arktickej rady vyslovili o spolupráci a vzájomnej dohode o potrebe zachovať mier na zamrznutom severe.