Nevieme dokázať, že Veronika Remišová je sliepka. No keby ňou bola, nesprávala by sa inak. Jej nedôstojný súboj s Máriou Kolíkovou je toho dôkazom.

Veronikin rozpínajúci sa vesmír

O tom, že Remišovú príroda potrestala podpriemerným intelektom, sme vedeli dávno. Takisto nie je novinkou, že jej politický štýl je učebnicovým príkladom zákernosti. V tomto ohľade je Veronikiným jediným konkurentom iba istý bezdomovec z Trnavy. Prekvapením je len to, že jej mentálny i morálny úpadok nemá dno. Rúti sa časopriestorom voľným pádom rýchlosťou svetla a nezdá sa, že by bol koniec na dohľad. Naopak, úpadok a bieda madam Remišovej pripomína rozpínajúci sa vesmír. Čím je väčší, tým rýchlejšie sa rozťahuje.

Veronika sa mení na holuba, čo jej kaká na hlavu

Niežeby bola ministerka Kolíková vzorom politických a morálnych cností. Avšak o tom, potom, ako hovoril klasik. Problém je, že ak dnes Remišová vyčíta straníckej a ministerskej kolegyni Kolíkovej, že ako štátna tajomníčka sedela vo Ficovej vláde, mení sa na holuba, čo jej kaká na hlavu. Áno, tieto dve stelesnenia popretia ženskosti a ľudskosti škrabaním, pľuvaním a kopaním bojujú o nezmyselnú predsednícku stoličku v ešte nezmyselnejšej strane.



Veronika však vyčíta Márii to, čo jej malo prekážať už vtedy, keď istý daňový podvodník z Popradu, svojho času hlava Slovenskej republiky, zakladal túto dubovú aleju, z ktorej sa na politickú scénu vysypali kadejaké žalude.

Skľučujúca vizitka voličov

Ako je možné, že Remišovej neprekážal Kolíkovej charakter v rokoch 2019 - 2020, keď spolu s Kiskom balamutili Slovensko rečami o boji proti mafii? Ako je možné, že morálne precitla až vo chvíli, keď v dôsledku politickej neschopnosti prišla o zvyšky akejkoľvek autority nielen vo verejnosti, ale aj v strane, členovia ktorej by sa zmestili do nákladného výťahu stredných rozmerov?

Nevieme dokázať, že Veronika je sliepka, no keby ňou bola, nesprávala by sa inak. To nie je urážka, ale skľučujúca vizitka jej voličov.