Ján Mičovský sa postaral svojráznou demisiou aspoň o chvíľkovú zábavu pre celé Slovensko. Smeje sa z neho aj exminister školstva Juraj Draxler, ktorý v statuse otvorene napísal, že sa úplne a dokonale „zhovädil“.

Ján Mičovský síce odstúpil v dôsledku korupčného škandálu jeho nominantky na riaditeľku Slovenského pozemkového fondu. Lenže tlaky na jeho demisiu silneli z viacerých strán už predtým. Nad exministrom pôdohospodárstva Mičovským sa v statuse zamýšľa aj exminister školstva Draxler, ktorý mu rozhodne dobré referencie nedáva.

Žiaden rezort sa nedá riadiť bez znalosti problematiky

Nekompetentný minister môže podľa Draxlera spôsobiť strašné škody, ale to v mediálnych hrách nehrá takmer žiadnu rolu. „Hráme sa len na príbehy o korupcii, mafii a podobne. Mičovský sa dnes ľudovo povedané zhovädil úplne dokonale,“ píše Juraj Draxler.

Dodáva, že v zásade to nie je Mičovského chyba a on je len extrémom inak rozšíreného javu. Máme často veľmi nekompetentných politikov a takmer nikomu to ani neprekáža. Draxler sa vzápätí púšťa do retrospektívy toho, čo musel vedieť on, ak chcel viesť rezort školstva a vedy. A nebolo toho málo.

„Jednoducho tak ako nepostavíte most bez znalostí statiky a metodík modelovania záťaže, len veľmi ťažko naozaj kompetentne zvládnete rezort, kde musíte ovládať teórie opisujúce, o čom ten rezort vôbec je. A mať nejaké zručnosti a základné znalosti, aby ste mohli vôbec chápať podklady, ktoré si vyžiadate,“ konštatuje exminister školstva.

Novinári doslova milujú debilov v politike

Prvý problém sú podľa Draxler novinári. „Tí doslova milujú - a nech sa nikto nehnevá, ale to slovo použijem ako technický, medicínsky termín - debilov. Ja som ako minister prichádzal do styku s celým radom ľudí hlásiacich sa o to, že chcú byť školskými reformátormi. Žiaden z nich na to ani vzdialene nemal nejakú kvalifikáciu, už vôbec nie medzinárodnú, ale to nebránilo tomu, aby mali obrovský prístup do médií,“ uváda exminister. Dodáva, že problém je trochu širší a nemôžeme úplne všetko zvaľovať na novinárov.

Najbližšie voľby nebudú len o výmene jedných banditov za iných

Draxler si myslí, že ani tridsať rokov od novembra 1989 sme si ako spoločnosť nevytvorili základné triediace mechanizmy na to, kto by mohol rozhodovať o spoločnosti, a kto sa na to vôbec nehodí. „Áno, v ére internetu a sociálnych sietí s tým zápasia aj iné krajiny, ale my sa v tomto so zabehanými krajinami nemôžeme nijako porovnávať. Milujeme podpriemernosť (nech je niekto hore, čo najväčší idiot, aspoň sa je z koho vysmievať). Zbožňujeme neúspech - chvalabohu, svet by bol nejako menej pohodlný, keby tu bol morálny tlak na to, aby som aj ja pracoval, študoval, snažil sa,“ pridáva exminister školstva.



„A sme patriotickí, keď ide o futbal či hokej, nie, keď ide o Slovenskú republiku ako takú. Ako štát. So všetkými sociálnymi, politickými a kultúrnymi náležitosťami," píše Draxler.

Na záver dodáva, že najbližšie voľby nebudú len o tom ako vymeniť jedných banditov za iných. Mali by byť aj o tom, ako aspoň čiastočne zlomiť tradíciu nie veľmi efektívnej, nie veľmi sebavedomej a vo všeobecnosti dosť diletantskej politiky.

"P. S.: Na Mičovského zabudnite. Ten nie je vôbec dôležitý. Podobne, ako jeho domovská strana či hnutie," zaklincoval Draxler.