Na daňovo-odvodovej reforme pracoval už bývalý minister financií, teraz premiér Eduard Heger (OĽaNO). Matovičova daňovo-odvodová reforma mešká. Od zverejnenia prvého návrhu prešiel takmer mesiac. Matovič vtedy sľúbil, že detaily budú známe do dvoch týždňov. Na otázku denníka Pravda, kedy uvidíme finálnu verziu návrhu, rezort ministerstva neodpovedá. Čo v nej nakoniec bude?

Daňovo-odvodová reforma ešte stále neuzrela svetlo sveta. Zatiaľ sú z nej známe iba tri aspekty. Jeden odvod a jedna daň a 200-eurový príspevok na dieťa. Známe je aj zosúladenie daňovo-odvodového zaťaženia živnostníkov aj jednoosobových eseročiek so zaťažením zamestnancov. Už teraz spôsobuje vrásky nielen na čele koalície, ale i verejnosti. Upozorňuje portál Pravda. Téme sa venuje Eva Frantová.

Reforma je šitá horúcou ihlou

Kriticky na reformu reaguje aj ekonomický analytik Marek Dobeš. "Reformu považujem za šitú horúcou ihlou. Vidím tam snahu rýchlo zaplátať diery v štátnom rozpočte spôsobené krízou. ale bremeno tohto financovania sa vláda snaží zhodiť na plecia nízko - a strednopríjmových vrstiev,“ upozorňuje.

O detailoch ani Eduard Heger, ešte ako minister financií neprezradil viac, ako Matovič. Spomínal nižšie daňové zaťaženie práce a vyššie zdanenie majetku a spotreby. Teda navýšenie dane z nehnuteľností, no i dane z pridanej hodnoty (DPH).

"Novela mala podľa Matovičovho vyjadrenia v štátnej kase spôsobiť deficit 2,5 miliardy eur. A to aj napriek sľubom rezortu, že zmeny v daniach ďalšie zaťaženie štátneho rozpočtu neprinesú. So zvýšením prídavkov na deti však pôvodný rozpočet nerátal. Ani z jeho vynovenej verzie nie je celkom jasné, akú zmenu si rezort financií od reformy sľubuje," píše Eva Frantová.

Sulíkovci v prípade navýšenie dane využijú právo veta

Podľa portálu Pravda s navyšovaním sadzby zrejme ráta aj súčasný návrh novely. Uniknutá verzia operuje s číslom 25 percent. Minister financií to niekoľkokrát poprel, ale Richard Sulík (SaS) opakovane tvrdí, že klame. „O novele som s ministrom financií viedol niekoľko rozhovorov. Minimálne v jednom z nich padol aj návrh zvýšiť daňové zaťaženie na 25 percent. S týmto nebudeme súhlasiť, je to pre nás červená čiara,“ povedal. Liberáli v tomto prípade podľa Sulíka využijú právo veta.

Zvyšovanie spotrebnej dane najviac postihne ľudí s nižším príjmom

Analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana hovorí, že zvyšovanie spotrebnej dane najviac postihne ľudí s nižším príjmom. Poukazuje na to, že sa zníži objem tovarov a služieb, ktoré si môžu za svoj príjem nakúpiť, vysvetľuje. Podľa finančného analytika OVB Allfinanz Slovensko Mariána Búlika je jasné, že vláde ide o sanovanie výdavkov, ktoré spôsobila druhá vlna pandémie. Veď len minulý týždeň parlament schválil kontroverzné navýšenie štátneho dlhu o ďalšie takmer štyri miliardy eur. V rozpočte tak nie je pokrytých takmer 12 miliárd eur, a tie bude musieť štát nejako získať. Vyjadrenia analytikov priniesol portál Pravda. Nové výdavky by sa však nemali pokrývať zvýšením dane, myslí si Búlik.

Búlik vysvetľuje, že na mieste by bolo skôr znižovanie sadzby. Poukazuje na najviac postihnuté oblasti, ako gastrosektor a cestový ruch. Minister financií sa však vyjadril, že takouto formou týmto odvetviam pomôcť nechce, píše Eva Frantová.

Znepokojené sú aj samosprávy

Ústredný riaditeľ Kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska Michal Kaliňák tvrdí, že daň z nehnuteľnosti spomedzi príjmov z miestnych daní tvorí až 60 percent. „Úvahy o jej presune z komunálu na štát sú nebezpečné. Ohrozujú ekonomickú a finančnú stabilitu samospráv, hodnoty a princípy, na ktorých je na Slovensku 30 rokov postavená nezávislosť miestnej územnej samosprávy,“ hovorí.

Úniu miest Slovenska vynechali od rokovacieho stola. Samosprávy návrh nevideli. Peniaze budú chýbať obciam, ktoré už teraz trpia menším výnosom z podielových daní. Ohrozuje ich aj novela stavebného zákona. "Štát takto nepriamo spôsobí výrazné sociálne škrty alebo bude musieť záväzky samospráv dotovať sám,“ hovorí ekonomický analytik Dobeš pre portál Pravda.

Január 2022 je nereálny termín

Podľa portálu Pravda minister financií niekoľkokrát zopakoval, že s reformou ráta už od budúceho roka. Podľa viacerých to však nie je reálne. Mešká samotný návrh, chýba verejná diskusia. Návrh reformy sa ešte môže dostať do parlamentu v júni, môže byť zvolaná mimoriadna schôdza aj na začiatok parlamentných prázdnin.

"Neviem si ale v praxi predstaviť nastavenie nového systému zdaňovania nehnuteľností, ak by sa zákon schvaľoval až v septembri,“ upozorňuje analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.