Možné predĺženie ľudského života, liek údajne spomaľujúci priebeh Alzheimerovej choroby, nové archeologické nálezy v Afrike aj Británii, následky klimatických zmien, ako aj ambiciózne vesmírne plány. TASR prináša súhrn najzaujímavejších informácií z oblasti vedy v rámci uplynulého týždňa.

Izraelským vedcom sa podarilo predĺžiť priemerný život myší o 30 percent. Dúfajú, že ich výskumná metóda by mohla zabrať aj u ľudí, ktorí by sa tak napríklad namiesto 90 dožili 120 rokov.

Bádatelia v rámci výskumu posilnili bielkovinu sirtuín (SIRT6), ktorej prítomnosť v organizme s narastajúcim vekom ubúda.

"Myši vykazovali ľahšie prekonávanie rôznych ochorení súvisiacich s vekom, ako sú napríklad rakovina či poruchy krvi. Okrem toho boli schopné vykonávať rovnako intenzívne aktivity ako mladé myši bez toho, aby ich to oslabilo," píše sa vo vedeckej správe Bar-Ilanovej univerzity (BIU) v izraelskom meste Ramat Gan.

Kým pri myšiach možno hladinu bielkoviny SIRT6 zvýšiť genetickou modifikáciou, u ľudí sú na to potrebné lieky. Vedci dúfajú, že takéto lieky by mohli vyvinúť do dvoch až troch rokov.

Zlepšiť kvalitu života starších ľudí sa pokúšajú aj vedci z americkej biotechnologickej spoločnosti Biogen, ktorá tvrdí, že jej monoklonálna protilátka s názvom aducanumab by sa v prípade svojho schválenia stala prvým liečivom, ktoré "spomaľuje zhoršenie klinického stavu" pacientov v ranom štádiu tejto neurodegeneratívnej poruchy. Americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) o jej schválení rozhodne 7. júna.



O unikátnych objavoch informovali tento týždeň aj archeológovia. Nová analýza pozostatkov 61 ľudí objavených ešte v 60. rokoch minulého storočia na pohrebisku Džabal Sahába v Sudáne ponúka ojedinelý a značný dôkaz o výskyte násilia v údolí Nílu na konci neskorého pleistocénu pred viac ako 13.000 rokmi.

"S vekom najmenej 13.400 rokov je Džabal Sahába jedným z najstarších miest na svete, ktoré zaznamenávajú násilie medzi ľuďmi," píše vedecký časopis Nature.

Ďalší významný archeologický nález tento týždeň vznikol úplnou náhodou. Archeológ-amatér Hamish Fenton objavil v jednom z najslávnejších nálezísk v Škótsku do kameňa vyryté vyobrazenia dospelých jeleňov lesných.

Ide o prvé praveké rytiny zobrazujúce zvieratá nájdené v Škótsku. Ich realistický štýl zároveň popiera doterajšiu domnienku, že umenie v Británii bolo v staršej dobe kamennej najmä geometrické.

Vedci tento týždeň informovali aj o následkoch klimatických zmien na naše životné prostredie. Ľadovce na Islande sa od začiatku milénia v dôsledku globálneho otepľovania zmenšili o približne 750 kilometrov štvorcových, čo predstavuje sedem percent ich povrchovej plochy, píše sa v štúdii zverejnenej vo vedeckom časopise Jökull.

Hmotu strácajú takmer všetky z 220.000 ľadovcov na svete, čo prispieva k zvyšovaniu hladiny oceánov, uvádza sa v štúdií zverejnenej v apríli v časopise Nature.

Vedecký časopis Nature Climate Change tento týžden zverejnil štúdiu, podľa ktorej ľudská činnosť prispela v období rokov 1991–2018 k viac než tretine úmrtí súvisiacich s vysokými teplotami.

Podľa štúdie je až 37 percent úmrtí súvisiacich s vysokými teplotami v sledovaných oblastiach možné pripísať ľudskej činnosti.



Tieto údaje naznačujú, že zdravotné dôsledky globálneho otepľovania je cítiť už v týchto relatívne raných štádiách potenciálne katastrofických klimatických zmien, povedal jeden z autorov štúdie, profesor Antonio Gasparrini z Londýnskej (vysokej) školy hygieny a tropickej medicíny (LSHTM).

Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) ohlásil v stredu dve nové misie, ktorých cieľom bude výskum planéty, ktorá je na rozdiel od Zeme neobývateľná už teraz – Venuše. Misie s názvom DaVinci+ a Veritas budú prvými cestami na túto planétu za viac než 30 uplynulých rokov.

Misia DaVinci+ bude analyzovať atmosféru planéty, zatiaľ čo Veritas má zmapovať jej povrch, tvrdí NASA. Dvojica misií na Venušu, najbližšieho planetárneho suseda Zeme, je naplánovaná na roky 2028–2030 ako súčasť vesmírneho programu Discovery.

Nový projekt oznámila aj ruská vesmírna agentúra Roskosmos, ktorá v roku 2030 plánuje vyslať k Jupiteru bezposádkový vesmírny "remorkér" s jadrovým pohonom.

Táto misia s označením Zeus by mala trvať približne 50 mesiacov. Roskosmos spoločne s Ruskou akadémiou vied momentálne robí výpočty týkajúce sa balistiky letu a užitočného zaťaženia modulu.