Komentár Vladimíra Malyševa (Fond strategickej kultúry)

Kráľovský inštitút pre medzinárodné záležitosti v Londýne tvrdí, že Západ a Rusko nemajú spoločné „ciele a hodnoty“.

Dňa 13. mája sa na webovej stránke britského Kráľovského inštitútu pre medzinárodné záležitosti v Londýne, známeho aj ako Chatham House, objavila správa s názvom „Mýty a mylné predstavy v debatách o Rusku“. V správe je podľa autorov uvedených 16 najrozšírenejších mýtov skresľujúcich debaty o Rusku v západnom spoločenstve a „majúcich negatívny vplyv na západnú politiku“.

Status Chatham House prezrádza, že ide o ideologický manifest kolektívneho Západu vo vzťahu k  Rusku

Sovietskemu zväzu aj „napriek naratívu o „zrade Západu’’, ktorý v Ruskej federácii živiia nikto po roku 1990 neposkytoval formálne záruky týkajúce sa hraníc rozširovania NATO, zdôrazňujú autori správy. Vraj „Moskva skresľuje históriu, aby v krajine zachovala protizápadný konsenzus“ a hranice rozširovania NATO smerom na východ boli a zostávajú neobmedzené.

Chattam House tvrdí, že keď v roku 1990 Michail Gorbačov súhlasil so začlenením zjednoteného Nemecka do NATO, údajne nežiadal ani nedostával žiadne záruky týkajúce sa ďalšieho rozširovania aliancie. A „v Zakladajúcom akte NATO-Rusko (1997) sa uznáva „neodcudziteľné právo“ všetkých štátov „zvoliť si prostriedky na zaistenie vlastnej bezpečnosti“. 

Rozpad Varšavskej zmluvy a ZSSR zároveň „zmenil bezpečnostnú situáciu v Európe a ovplyvnil snahu mnohých krajín pridať sa k Severoatlantickej aliancii“, píšu analytici z Chatham House. Tak potom na čo sa Rusko sťažuje, pýtajú sa autori správy.

V správe je aj osobitná časť o sankciách. 

Hovorí sa, že sankcie nemožno zrušiť. Sú účinné a musia platiť aj naďalej, tlak na Rusko nesmie poľavovať.

„Politici euroatlantického spoločenstva môžu takéto tvrdenie odmietnuť, ale prirodzená pozícia Moskvy je konfrontácia so Západom“, tvrdí Kráľovský inštitút pre medzinárodné záležitosti. Priznať túto skutočnosť komplikuje aj to, že Ruská federácia používa neštandardne nepriateľské opatrenia, ktoré sú: "nad hranicou prijateľných činností v čase mieru a pod - v čase vojny’’.

„Rusko chce mať privilégiá „veľkej mocnosti“, chce obmedziť suverenitu susedných krajín a súhlasí s tým, že štát nemôže byť predmetom kritiky, ak jeho domáca politika porušuje hodnoty demokracie, ľudských práv a vlády zákona. Tento názor je v rozpore so základnými západnými záujmami a hodnotami“. Spoločný európsky bezpečnostný systém s účasťou Ruskej federácie by bol odsúdený na zánik.

Analytici z Chattam House odmietajú názor, že normalizácia vzťahov s Ruskou federáciou je nevyhnutná kvôli jej geopolitickej váhe, alebo kvôli vzájomným ekonomických záujmom, alebo ako kompenzácia za prehru Ruska v studenej vojne. 

Snahy západných krajín o nadviazanie spolupráce s Ruskou federáciou v takých otázkach ako sú kybernetická bezpečnosť, obchod, konflikty na Blízkom Východe, neboli podľa tvrdenia autorov správy, "doteraz úspešné a to kvôli neliberálnemu prístupu Ruska ku každej téme’’.

Údajne sa západní politici „riadili mýtom, že Rusko a Západ majú určitú všeobecnú predstavu o želanom finálnom stave svojich vzťahov, o spoločnej túžbe po priaznivom výsledku...“. Podľa analytikov Kráľovského inštitútu tento mýtus vznikol preto, lebo vystupujúc s mierovými a demokratickými iniciatívami „Západ pripisoval Moskve svoje ciele a hodnoty, rovnaké chápanie hlavných princípov svetovej politiky…’’.

Niektoré body správy Chatham House vyzerajú priam anekdoticky. V apríli 2021 americký prezident Joe Biden, uvádza sa v správe, oznámil svoje prianie budovať „stabilné a predvídateľné“ vzťahy s Ruskom. Vraj to bola výzva na deeskaláciu sprevádzaná úplne neagresívnym, „starostlivo kalibrovaným“ balíkom ekonomických sankcií. 

Vraj, zmyslom bolo, prinútiť Rusko, aby zvážilo výhody a riziká rôznych modelov svojho správania, a ponúknuť mu cestu k oveľa pokojnejším vzťahom s USA a so Západom všeobecne. „Túto veľkorysú ponuku však Rusko okamžite a emotívne odmietlo“. 

Vyzvať západných politikov, aby ‘’tvrdo’’ prehodnotili svoje postoje k Rusku je jedným z hlavných cieľov tejto správy.

Správa Chatham House je fakticky výzvou, aby sa s Ruskom debatovalo z pozície sily a nasleduje hneď po vyhlásení, že Západ a Rusko nemajú spoločné „ciele a hodnoty“.

„Je to akýsi ideologický manifest zadržiavania Ruska, zahalený do racionálnej a kvázivedeckej formy“, - okomentoval uvedenú správu programový riaditeľ Ruskej rady pre medzinárodné záležitosti Ivan Timofejev. Je viac než zrejmé, že tu nie sú potrebné ani komentáre.