Druhú vlnu koronavírusu máme už zrejme úspešne za sebou. Život sa pomaly vracia do starých koľají. Problém je však v tom, že drobní podnikatelia a živnostníci stále nedostali sľubovanú pomoc od štátu.

Štát síce avizoval pomoc, dokonca aj pomoc + či pomoc ++, lenže pre mnohých podnikateľov a živnostníkov bola buď nedostatočná, alebo sa k nim z rozličných dôvodov nedostala vôbec. To spôsobilo, že veľa z nich sa dostalo na kolená. Alebo skrachovali celkom, informuje portál ta3.com, ktorý prináša názory viacerých kompetentných. Skutočnosť je totiž taká, že štátna pomoc na udržanie pracovných miest sa už pomaly končí.

Ak príde k obmedzeniu podnikania, malo by prísť aj ku kompenzáciám

Daniel Krakovský z Iniciatívy slovenských maloobchodníkov tvrdí, že pomoc štátu bola nedostatočná a už ich nebaví počúvať, že „špajza je prázdna“. Naopak, štátny tajomník rezortu hospodárstva Ján Oravec hovorí, že pripravili viaceré nástroje pomoci. „To však neznamená, že celá paleta je k dispozícii úplne pre všetky podnikateľské subjekty,“ uvádza Oravec. Súhlasí s tým, že ak príde k obmedzeniu, malo by prísť aj ku kompenzáciám.

Štát sa musí podieľať na stratách

Daniel Krakovský zase súhlasí s tým, že štát má právo nejakým spôsobom obmedziť podnikanie, ale nesúhlasí s tým, aby to bolo stavané do roviny podnikateľského rizika. „Žiadame preto, aby sa štát podieľal na stratách. Podľa nášho prieskumu tie náklady, ktoré boli zo strany štátu kompenzované, tvoria asi 35 percent. Treba si uvedomiť, že sú to primárne náklady na zamestnancov. Teda podnikatelia suplovali úrady práce,“ konštatuje Krakovský.

Úrad vlády a ministerstvo financií nekomunikujú

„Kompenzácia v primeranej výške nie je definovaná v žiadnom zákone, ktorý tu zatiaľ absentuje, a to je kameň úrazu,“ tvrdí prvý viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka. Podľa neho ak je obmedzené právo na podnikanie, náklady musia byť kompenzované.

„To, že sme prišli o tržby, je jedna vec. Druhá vec je, že nás štát v tomto momente hodil cez palubu a nechal nás utopiť v našich dlhoch, ktoré sme vygenerovali len kvôli tomu, že sme nemohli byť otvorení,“ prízvukuje Krakovský. Dodáva, že jediné stretnutia, ktoré mali, boli s ministrom hospodárstva. „Ten síce vyjadril pochopenie, no nepodarilo sa nám dostať na úrad vlády ani na ministerstvo financií, aby sme sa dokázali baviť o tom, čo konkrétne potrebujeme,“ tvrdí Krakovský.

Podnikateľ zažaloval štát na Európskom súde. Žiada dva milióny eur

Štátny tajomník rezortu hospodárstva naopak tvrdí, že 2,2 miliardy eur išli na preplatenie nákladov na zamestnancov. „Druhý balík pomoci bol na tie náklady, na ktoré podnikateľ nemal peniaze, ale štát mu pomohol odložiť ich platenie. Teda platenie daní, odvodov, splátok úverov alebo lízingových splátok," poukazuje Oravec. Tvrdí, že ďalšou pomocou boli štátom zaručené úvery, zvýhodnené o znížené úroky v sume 1,4 miliardy eur.

„Aby sme boli pripravení na budúce pandémie, musíme použiť z toho, čo sme vyskúšali, to, čo sa osvedčilo. Podľa mňa sa osvedčil Kurzarbeit a zvýhodnené úvery. Tretí pilier pomoci, ktorý by sme potrebovali, je mať univerzálnu kompenzačnú schému,” skonštatoval Oravec.

Podľa Krakovského je najväčšie gro zo schémy určené na platy zamestnancov, čo problémy podnikateľov nerieši. „V tomto momente už podnikatelia vyčerpali akékoľvek možnosti a prichádzajú prvé žaloby na štát. Náš člen žaluje štát na Európskom súde pre ľudské práva o 2 milióny eur a my veríme, že žalôb bude pribúdať,“ uvádza Krakovský.

Dúfa, že niekto vo vláde „dostane rozum a príde k tomu, že si ich zavolá a sadnú si spolu za jeden stôl“. Iba tak sa totiž dá dohodnúť na nejakom kompromise.