Slovenská vláda by si mohla dať aj názov Sľubotechna, s. r. o. Ako vyznieva zo statusu exministra školstva Juraja Draxlera, aj jeho nástupca toho pred voľbami nasľuboval síce veľa, ale nesplnil takmer nič.

Draxlerov status vyznieva skôr sarkasticky ako vážne. Však každý si spomenie ako boli predchádzajúci ministri kritizovaní za nízke platy či slabú podporu vybavenia škôl. No a čo sa stalo po nástupe nové šéfa rezortu školstva? Nič, ale podľa exministra je najhoršie to, že teraz sa už proti tomu nikto neozve.

Ľudia dnešnú vládu len kritizujú a nedokážu oceniť „úspechy“, ktoré dosiahla

„Veľmi ma trápi, že ľudia dnešnú vládu len kritizujú a nedokážu oceniť úspechy, ktoré dosiahla!“ začína sarkastickým humorom exminister Draxler a v rovnakej tónine pokračuje na tému rezortu, ktorý mu je srdcom najbližší. “Zoberme si napríklad také školstvo. Ministrovi Gröhlingovi sa od volieb v roku 2020 podarilo:

- zdvihnúť učiteľské platy na úroveň priemeru OECD. Dnes už sa učitelia nemusia trápiť, či im banka dá hypotéku alebo, či uživia rodinu,

- napumpovať 400 miliónov eur do vybavenia škôl,

- garantovať VŠ profesorom minimálny tabuľkový plat niečo vyše 3 000 eur mesačne,

- otvoriť areál bratislavskej Ekoiuventy, ktorý doteraz chátral, verejnosti a najmä deťom.

A mnohé ďalšie veci,“ píše ďalej v sarkatsikcom duchu Draxler.

Pochodovalo sa ulicami, rečnilo a robil sa symbolický „pohreb školstva“

„Aspoň teda myslím, že sa mu to podarilo, pretože kedysi sa o týchto požiadavkách extrémne veľa písalo a natáčalo reportáží. Matne si spomínam, že tu pred pár rokmi kvôli nim bol aj nejaký údajný ´štrajk´. A pochodovalo sa ulicami, svietilo na námestí, robil sa symbolický pohreb školstva, rečnil tam Robo Roth, proste bola to kríza. O týchto veciach už dnes vôbec v médiách nepočuť, takže sa to Branimu zjavne podarilo. Blahoželám!“ pomyselne tlieska Draxler súčasnému šéfovi rezortu školstva.



„A nielen jemu, treba si spomenúť na ďalších, ktorí sa o riešenie pričinili. Udatných aktivistov, ktorí sa nebáli so svojimi požiadavkami ísť pred kamery. Novinárom SME, Denníka N, RTVS, Markízy. Pánovi Demešovi a jeho dobrým kamarátom z ambasády. Vďaka! Jedine, že by to všetko bolo úplne inak. Ale to hádam nie,“ končí sarkastický status Juraj Draxler.