Viaceré trestné konania v súčasnosti vyvolávajú obavy z ich politického zneužívania. Na jednej strane sú stíhaní nedotknuteľní. Na strane druhej prichádza k javom nezlučiteľným s právnym štátom. Na viaceré problémy upozorňuje v statuse národniar Anton Hrnko.

Vo väzbe sedia aj ľudia, ktorí si mysleli, že ruka zákona sa ich nikdy nedotkne. Podmienečné tresty zase dostávajú málo dôveryhodní kajúcnici. „Rozviazanie“ rúk polície dostalo do problémov hromadu ľudí nielen z radov sudcov či policajtov, ale aj príslušníkov SIS. A mnohí z nich pracovali na vysokých či dokonca najvyšších postoch. Anton Hrnko v statuse poukazuje na to, že rozviazanie rúk je aj vypustením hydry z klietky.

Tí, čo sa hrozia opozičným politikom, majú strach, kedy si po nich príde NAKA

„Niektorí čelní predstavitelia vlády sa od nástupu do funkcií po minuloročných voľbách chválili v súvislosti so zatýkaním vysokých funkcionárov, že je to dôsledok toho, že sa policajtom rozviazali ruky!“ píše Hrnko Netají sa tým, že vždy mal problém stotožniť sa s tým, aby sa z tribúny parlamentu hrozilo opozičným politikom.

„To, čo robia, je len strach z toho, kedy si po nich príde NAKA,“ konštatuje národniar. Dodáva, že po tom, čo sa do politického boja zatiahli orgány činné v trestnom konaní, nastala vždy degradácia politického života, zneužívanie práva a nakoniec si v politickom systéme nikto nebol istý, že nie je ďalší na rade.

Najprv išli ľudáci, potom demokrati a nasledovali rôzne sorty komunistov

„Pamätáte si? Najskôr išli ľudáci, potom demokrati, potom jedni komunisti (titovci), potom druhí komunisti (buržoázni nacionalisti), nasledovali ďalší komunisti (sionisti) a kat mal stále čo robiť. Jemu bolo jedno, koho vešal! A medzi týchto sa ako girlandy zamiešali príslušníci Bielej légie (mladíci, ktorí si mysleli, že Slováci majú nárok na vlastný, samostatný štát), kresťania (ktorí si mysleli, že viera je neodňateľné právo človeka) a ďalší a ďalší,“ vracia sa Hrnko do histórie.



Podobných príkladov by sme podľa neho našli v dejinách stovky a stovky (francúzska revolúcia, ruská revolúcia). „Ľudia sú tak trochu nepoučiteľní ako ten intelektuál na smrť odsúdený a neskôr omilostený s doživotím v komunistickej väznici poučoval svojho spoluväzňa. Vraj Slováci sú takí, že po každej zmene sa vzájomne vybíjajú a to už musí raz skončiť. ´Ešte tých komunistov povešiame a už s tým musíme prestať.´ Lenže takto to v živote nefunguje,“ konštatuje ďalej bývalý podpredseda SNS.

Nemôžeme pripustiť kriminalizáciu politiky, to by viedlo do pekla

Vzájomné vybíjanie môže podľa neho skončiť len zmierením, lebo ako povedal Hviezdoslav, k všeobecnému zmiereniu je len jedna alternatíva: „Beda, beda porazenému a v mene pomsty beda víťazom!“ Hrnko si myslí, že to slávne „rozviazanie“ rúk policajtom nebolo nič iné, len vypustenie hydry z klietky.

„Pred slovenskou spoločnosťou stojí veľká úloha, ak nechce skončiť v špirále násilia a vzájomnej odplaty, rýchle zapratanie hydry opäť do klietky. Musia si to však uvedomiť všetci. Nemôže to byť podobné predstave spomenutého intelektuála. Slovensko, ak nedôjde k politickému zmiereniu, nečaká skvelá budúcnosť,“ píše Hrnko.



„Aby nedošlo k omylu. Nemyslím si, že kriminálne činy by sa nemali vyšetriť a spravodlivo potrestať. Ale na druhej strane nemôžeme pripustiť kriminalizáciu politiky. To by viedlo do pekla, aj keby za tým bol dobrý úmysel. Spravodlivosť nemôžu robiť nespravodliví ľudia!“ dodáva na samý záver svojho statusu Anton Hrnko.