Nové výskumy naznačujú, že dôležité imunitné bunky prežívajú v kostnej dreni ľudí, ktorí boli infikovaní vírusom alebo boli proti nemu naočkovaní dlhšie ako sa predpokladalo, informuje New York Times.
Podľa dvoch nových štúdií imunita voči koronavírusu trvá najmenej rok, možno celý život a časom sa zlepšuje, najmä po očkovaní. Zistenia môžu pomôcť zmierniť pretrvávajúce obavy, že ochrana pred vírusom bude krátkodobá.
Štúdie spolu naznačujú, že väčšina ľudí, ktorí sa zotavili z Covid-19 a ktorí boli neskôr imunizovaní, nebudú potrebovať vakcíny. Očkovaní ľudia, ktorí nikdy neboli infikovaní, budú vakcíny pravdepodobne potrebovať, rovnako ako menšina, ktorá bola infikovaná, ale choroba mala slabý priebeh.
Obidve správy sa zaoberali ľuďmi, ktorí boli vystavení koronavírusu zhruba pred rokom. Podľa jednej zo štúdií publikovanej v pondelok v časopise Nature, bunky, ktoré si zachovávajú pamäť vírusu, pretrvávajú v kostnej dreni a môžu podľa potreby vyprodukovať protilátky.
Ďalšia štúdia zverejnená online na webe BioRxiv, mieste pre biologický výskum, zistila, že tieto takzvané pamäťové B bunky pokračujú v dozrievaní a posilňovaní najmenej 12 mesiacov po počiatočnej infekcii.
„Články zodpovedajú rastúcemu množstvu literatúry, ktorá naznačuje, že imunita vyvolaná infekciou a očkovaním pre SARS-CoV-2 sa javí ako dlhodobá,“ uviedol Scott Hensley, imunológ z University of Pennsylvania.
Štúdie môžu upokojiť obavy, že imunita voči vírusu je prechodná, ako je to v prípade koronavírusov, ktoré spôsobujú bežné prechladnutie. Ale tieto vírusy sa každých pár rokov výrazne menia, uviedol doktor Hensley. "Dôvod, prečo sa infikujeme bežnými koronavírusmi opakovane počas celého života, môže mať oveľa viac spoločné s variáciou týchto vírusov ako s imunitou," uviedol.
Pamäťové B bunky produkované v reakcii na infekciu SARS-CoV-2 a vylepšené očkovaním sú v skutočnosti také silné, že podľa Michela Nussenzweiga, imunológa na Rockefellerovej univerzite v New York zmaria dokonca aj varianty vírusu.
"Ľudia, ktorí boli infikovaní a očkovaní, majú naozaj úžasnú odpoveď, úžasnú sadu protilátok, pretože si svoje protilátky vyvíjajú ďalej," uviedol Nussenzweig. "Očakávam, že vydržia dlho."
Pri prvom stretnutí s vírusom sa B bunky rýchlo množia a produkujú protilátky vo veľkom množstve. Akonáhle je akútna infekcia vyriešená, malý počet buniek sa usadí v kostnej dreni a neustále odčerpáva skromné hladiny protilátok.
"Vyzerá to presne tak, ako by sme dúfali, že bude vyzerať dobrá pamäťová odpoveď B-buniek," povedala Marion Pepper, imunologička z Washingtonskej univerzity v Seattli.
Všetci odborníci sa zhodli, že imunita bude pravdepodobne veľmi odlišná u ľudí, ktorí nikdy nemali Covid-19. Boj proti živému vírusu sa líši od reakcie na jediný vírusový proteín zavedený vakcínou.