"Nedajte sa pomýliť, priatelia. Ochrana ľudských práv má význam iba vtedy, keď je univerzálna. Tak sa píše v medzinárodných listinách. Platí teda všade. Pre všetkých a vo všetkom. Teda, ak si z nej mocní tohto sveta účelovo nevyberajú hrozienka pre svoje mocenské plány. A novinári im pritom neposluhujú." Citát Eduard Chmelár

Nejde im o práva ľudí, ale o moc nad nimi. Napísal na úvod príspevku na sociálnej sieti Eduard Chmelár. Zaoberá sa v ňom zadržaním bieloruského novinára Romana Protaseviča. Jeho životopisom a prináša v ňom svoj názor.

Prípad Romana Protaseviča je ukážkou pokrytectva a nielen toho

Prípad bieloruského novinára Romana Protaseviča je podľa Chmelára učebnicovou ukážkou pokrytectva. A nielen tým. Je aj o dvojitej morálke západnej politiky a diplomacie. Aj o mimoriadne nízkej úrovni súčasnej žurnalistiky. Tá sa podľa Chmelára v prípade zahraničných tém mení na bezmyšlienkovitý propagandistický servis mocenských elít.

Chmelár neobhajuje postup Lukašenkovho režimu

"Väzniť novinára za jeho postoje? To my vo vyspelej Európe predsa nerobíme. Teda moment. Alebo žeby hej? Nuž, zlé svedomie európskych politikov, novinárov a mimovládnych organizácií sa volá Julian Assange. A my ho budeme pripomínať dovtedy, dokedy tohto väzňa neprepustia," píše Chmelár.

Životopis Romana Protaseviča

"Zaujalo ma, že tento statočný novinár nemá životopis. Akoby začal existovať len pred dvoma rokmi. Keď ho začali výraznejšie prenasledovať. To predsa nie je možné, pomyslel som si. A niekoľkokrát som skontroloval všetky zdroje. Americké, britské, nemecké, francúzske, španielske, poľské, české i slovenské médiá písali rovnako. Po dvoch hodinách, po starostlivo odfiltrovaných informáciách som sa k nemu dopátral. Je spred roku 2019," vysvetľuje Eduard Chmelár.

Mladý Protasevič bol členom neonacistov a extrémnej pravice

Podľa Chmelára sa mladý Protasevič zúčastnil na kyjevskom Majdane. Tam sa dal naverbovať do bataliónu Azov. Ten sa skladá z priaznivcov neonacistov, extrémnej pravice a ultranacionalistov. Prešiel vojenským výcvikom a bol zaradený do 2. útočnej roty. Tá sa podľa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva dopúšťala na Donbase vojnových zločinov. V 53-stranovej správe UNHCR boli podrobne zdokumentované masové rabovanie, únosy. Aj znásilňovanie a mučenie vrátane použitia elektrického prúdu či dusenia vodou. Jeho otec, profesor na vojenskej akadémii s hodnosťou podplukovníka, sa od tejto časti jeho života dištancoval. Jeho matka, pravoslávna veriaca, ho chcela podrobiť exorcizmu.

Jeho útočiskom sa stali nezávislé média

Eduard Chmelár píše, že Protaseviča zatkli ako 16-ročného v roku 2011. "Potom bez problémov študoval a pracoval v Bielorusku. Vyše osem rokov. Jeho útočiskom sa stali nezávislé médiá. Aj tie v Bielorusku. Ako Euroradio a Radio Liberty. Ako novinár absolvoval školenie v Prahe. Potom ho čakala stáž v USA. Po návrate začal mať opäť problémy so štátnymi úradmi. Vyhodili ho zo štúdia žurnalistiky. Univerzita tvrdí, že pre jeho extrémistické postoje. On tvrdí, že z politických dôvodov. Stal sa z neho youtuber. Jeho spravodajská Nexta Live má k dnešnému dňu viac ako 315 tisíc predplatiteľov," informuje Chmelár ďalej.

11. augusta 2020 pustil do sveta falošnú správu

Počas protestov proti Lukašenkovmu režimu 11. augusta 2020 pustil do sveta falošnú správu. Dezinformáciu. Podľa nej sa do potlačenia demonštrácií zapojili aj ruské bezpečnostné sily. Keď ho usvedčili z klamstva, video vymazal. A napísal, že sa trochu „poponáhľal s emóciami“. Myslíte si, že naše médiá túto chybu opravili? Kdeže! Píše Eduard Chmelár. Nexta bola hlavným zdrojom informácií o protestoch. Protasevič požiadal o politický azyl v Poľsku. Na jeseň minulého roka odišiel aj s rodičmi do zahraničia. Zvyšok už poznáte z mainstreamových médií.

Julianovi Assangeovi na rozdiel od Protaseviča naozaj hrozil trest smrti

Ani politici, ale ani médiá neutrúsili nikdy aspoň jedno slovo na podporu Juliana Assangea. Jemu podľa Chmelára na rozdiel od Protaseviča naozaj hrozil trest smrti. Nepovažovali za potrebné protestovať ani proti zbombardovaniu budov ich kolegov v Gaze. Tí unikli smrti len o zlomok sekundy.

Eduard Snowden? To je inééééé

Kritici podľa Chmelára pripomínajú rozhorčeným politikom, diplomatom a novinárom incident spred ôsmich rokov. Aj ich mlčanie. Západné štáty vtedy prinútili pristáť vo Viedni lietadlo s bolívijským prezidentom Evom Moralesom. Domnievali sa, že na palube je Edward Snowden, na ktorého poľujú Spojené štáty. Svorne dnes kvília naučenú pesničku: „To je inéééééééé. A majú pravdu. Je to iné. Je to oveľa horšie. Pretože vládny špeciál s hlavou štátu na palube má diplomatickú imunitu. Je chránený. A keďže to USA vedeli, vymysleli po konzultácii s Parížom, Rímom, Madridom a Lisabonom niečo neobyčajne podlé. Štyri európske štáty uzavreli svoj vzdušný priestor pre technické dôvody. Oveľa neskôr priznali tlak Bieleho domu."

„Vidíš? To sa tak nerobí, do psej matere!“

"Vládny špeciál vtedy na palube s Evom Moralesom nemal dosť paliva. Bol nútený pristáť v Rakúsku. Oficiálne sa nič nestalo. Lietadlo s bolívijským prezidentom mohlo predsa slobodne pokračovať. A slobodne sa zrútiť niekde do Atlantického oceánu. Nikto mu v tom nebránil. Keď človek vidí tú elegantnú totalitu, ako nazval počínanie Baracka Obamu nemecký týždenník Der Spiegel, má chuť zavolať na Lukašenka: Vidíš? To sa tak nerobí, do psej matere!“ Píše Eduard Chmelár

Vtedajší generálny tajomník OSN Pan Ki-mun varoval západné štáty, že niečo podobné sa nesmie už nikdy zopakovať. A slávny britský novinár John Pilger nazval ich počínanie pirátstvom. Napriek tomu podľa Chmelára naše médiá obhajovali túto nadutú mocenskú svojvôľu. Nebola to len bezprecedentná urážka suverénneho štátu. Bola to poľovačka na človeka, ktorý odhalil, opäť použijem Pilgerove slová, že demokratická fasáda Spojených štátov už takmer vôbec neskrýva systematické gangsterstvo.

Žijeme z obrovskej veže lží

Väčšina historikov sa dnes zhoduje, že by sa dalo zabrániť vzostupu fašizmu v Európe. Keby liberáli pochopili pravú podstatu svojho vtedajšieho nepriateľa. Súčasná situácia je podľa Chmelára veľmi rozdielna. No aj dnes si treba uvedomiť skutočnú povahu nepriateľa. Poukazuje na to, že keď nositeľ Nobelovej ceny za mier Barack Obama vysielal bezpilotné lietadlá na civilistov, USA a EÚ snívala bludný sen. O najšťastnejšom období histórie. Lenže tí nešťastní ľudia na Blízkom východe a v strednej Ázii tie masakry videli. A pocit krutej nespravodlivosti zmiešaný s hnevom v nich rástol. Žijeme z obrovskej veže lží, ktorú sme nahromadili. Sme schopní až masochisticky podrobne dookola vykresľovať brutalitu. Zločiny sovietskeho tábora. Kým koloniálne a neokoloniálne zverstvá západu zaznamenávame iba povrchne. Ak sme vôbec o nich ochotní hovoriť.

Ochrana ľudských práv už nie je vznešenou myšlienkou

Naši centristickí propagandisti a ich novinárski prisluhovači sa nám snažia nahovoriť, že sa vlastne nič nestalo. A ak sa aj stalo, nič to neznamená. Ochrana ľudských práv už nie je vznešenou myšlienkou. Je hegemonistickou ideológiou. Používa sa účelovo a iba vtedy, keď slúži mocenským cieľom, tvrdí Eduard Chmelár.

Lukašenko prekáža, lebo sa odmieta podriadiť

Podľa fám je 26-ročný Protasevič ťažko chorý na srdce. A  môže vo väzení zomrieť. Tlačová tajomníčka bieloruského ministerstva vnútra Oľga Chemodanová to poprela. Väzeň sa podľa nej nesťažoval na zdravotné problémy. Nemáme síce záruku, že hovorí pravdu, ale po celej reťazi lží sa nikto nemôže čudovať skepse. Vždy je o tom istom.

Mňa budú zaujímať tí väzni svedomia, ktorí sa nedostanú do reflektorov vládnych palácov

"Tak ako v minulosti, aj dnes existujú protežovaní disidenti pod ochranou veľmocí. A existujú štvanci,
ktorých sa nemá kto zastať. A kým sa centristi nebudú zaujímať o všetkých rovnako, môžu si svoje štedro financované kampane strčiť za klobúk. A opíjať rožkom tých, ktorí nevedia rozoznať, o čo ide. Mňa budú vždy viac zaujímať tí väzni svedomia, ktorí sa nedostanú do reflektorov vládnych palácov. Tí, ktorí nie sú súčasťou mocenských plánov. Ale ktorí bojujú svoj každodenný zápas o prežitie. Reprezentujú každého z nás. Nestrácajú dôstojnosť a nedajú sa kúpiť," dodal Chmelár na záver.