Doba sa mení. Lepšie Slovensko znamená, že tí lepší môžu už aj to, na čo tí iní ani len nepomysleli.
Predstavme si čiste hypoteticky, že by sa niekedy v minulosti na SISke stretli Fico, Danko, Kaliňák, Gašparovič, Trnka a Kováčik, za účasti šéfa SIS, aby riešili politicky trestné konania v štáte v snahe povedať si, kto, kedy, kde a s kým, a ešte aj ako, bol by to bezpochyby ten najväčší škandál, aký by sme tu kedy mali. A dnes sa to prezentuje priam ako štátnické sympózium.
Druhý deň na to polícia vyrazí dvere čerstvo odídenému riaditeľovi NAKA. Tomu riaditeľovi, ktorý keď chytal zločincov na ich politickú objednávku, všetci svorne v médiách tlieskali a hrdili sa sa týmito akciami, ako svojimi úspechmi.
Lenže aj Branislav Zurian sa stal napokon pre nich nepohodlným človekom. Stalo sa tak prevdepodobne po tom ako ostro vystúpil proti politickému zasahovaniu do trestných konaní a tak napokon radšej sám odišiel z polície. Odmenou za to mu je teraz trestné stíhanie a vykopnuté dvere na jeho byte v Poprade.
Keď sa zídu politici v tajnej miestnosti bez možnosti odpočúvania, priamo na ústredí SIS, tak si môžeme povedať na rovinu, že už stratili nie len súdnosť, ale aj akúkoľvek legitimitu. Zasahovať takto politicky do trestných stíhaní akéhokoľvek občana Slovenska je nananjvýš nehorázne.
Je to jednoznačný a jasný signál, že trestné stíhania sú v súčasnosti politickým prenasledovyním nepohodlných osôb. A aj keby boli tieto osoby vinné z trestných činov, (a o tom môže rozhodnúť iba a len súd), takéto politické zasahovanie do týchto procesov ich všetky marí už vo svojej podstate a nikto už nikdy nemusí byť ani len potrestaný.
Politici získavajú mandát, aby tvorili zákony a aby podľa týchto zákonov vláda riadila tento štát. Na trestné stíhanie sú kompetentné iba a len orgány činné v trestnom konaní, justícia a nezávislé súdy. Lenže terajšia politická garnitúra je natoľko stupídna, že nerešpektuje žiadnu nezávislosť a do všetkého sa montuje a všetko chce riadiť.
Výsledkom je skutočnosť, že mafii sa darí unikať. Nikto nebude potrtestaní, lebo politici to buď úmyselne, alebo neúmyselne maria. Jasným. príkladom je aj neodsúdenie Mariána Kočnera. Súd rozhodol nezávisle, na základe dôkazov. Kde boli tie dôkazy? V novinách. V politike. Akurát neboli na súde. Kto pochybil? Odrazu to boli vraj sudcovia. Lenže oni rozhodujú nezávisle. Aspoň v to dúfame a mali by sme urobiť všetko preto, aby tomu tak aj bolo.
Lenže namiesto toho sa politici začnú tváriť ako žalobcovia, vyšetrovatelia a sudcovia v jednom. Ešte aj ministerka spravodlivosti sa tvári, že mučenie vo väzniciach a smrť politicky prenasledovaných osôb (ktorí ani len neboli usvedčení) je v záujme Lepšieho Slovenska.
Tak si teda povedzme na rovinu: Vykašľali sa na lepšie Slovensko a svojimi totalitnými praktikami si takto nedôstojne a úpne chrapúňsky zachraňujú iba svoije vlastné zadky, ktoré nepatria do politiky.