Tento článok, ktorý zverejnil Mike Eckel, hlavný korešpondent štátneho úradu RFERL, vyvolal v kruhoch sledujúcich Rusko po jeho stredajšom zverejnení kritiku. Jeho cieľom bolo preskúmať, či USA a ich spojenci poskytli Moskve záruky, že sa vojenský blok NATO nebude rozširovať na východ, a to v snahe vyhnúť sa eskalácii a zachovať stabilitu v Európe.

Bolo Rusko oklamané?

Na začiatku sa pýtal, či Rusko bolo „oklamané“ týmito sľubmi, a tým malo oprávnené sťažnosti, keď NATO prijalo za členov bývalé sovietske republiky Estónsko, Lotyšsko a Litvu.

Ben Aris, bývalý reportér moskovského úradu pre britský Daily Telegraph uviedol:  "Toto je dôkaz, ktorý potrebujete, že RFERL selektívne vyberala dôkazy na presadenie svojich naratívov.“



Americká vládna mediálna skupina sa však evidentne rozhodla vypočuť si svojich kritikov a prehľadávanie internetového archívu ukazuje, že nadpis bol potichu aktualizovaný, aby otázku ponechal otvorenú. Takže na otázku, či „Západ sľuboval Moskve, že NATO sa nebude rozširovať?“ Eckel odpovedal: "No, je to komplikované."

Ruský pohľad

Historický aspekt je dôležitý, pretože definoval ruský pohľad na vzťahy s vojenským blokom pod vedením USA. V roku 2017 boli odtajnené dokumenty, ktoré ukazujú, že americkí, britskí a nemeckí úradníci v 90. rokoch 20. storočia ubezpečili Kremeľ, že NATO nebude tlačiť na východoeurópske krajiny.

Výsledkom bolo niekoľko rokov relatívnej harmónie, pričom obe strany dokonca podpísali vyhlásenie, podľa ktorého „sa navzájom nepovažujú za protivníkov“. V roku 2004 však blok prešiel najväčšou expanziou vo svojej histórii, keď prijal pobaltské národy, ako aj Rumunsko, Slovensko a Slovinsko.

Začiatok konca

Keď boli americké jednotky čo by kameňom dohodili od ruských hraníc, pre mnohých v Moskve to bol začiatok konca priateľských vzťahov so Západom.  Viedlo to tiež k výraznému poklesu dôvery a ruský prezident Vladimír Putin to dokonca uviedol ako strategickú hrozbu v roku 2014, keď krajina oznámila, že anektuje Krymský polostrov.

Ukrajina sa odvtedy tiež netají svojimi ambíciami vstúpiť do NATO, ktoré sa už dlho vníma ako červená čiara pre Moskvu. Niektorí, podobne ako Eckel, však naďalej trvajú na tom, že Kremeľ sa mýlil, keď interpretoval tieto sľuby týmto spôsobom, a že nikdy neboli záväzné.

George Kenney, bývalý dôstojník zahraničnej služby USA, sa o spore vyjadril že pozícia, ktorú v tom čase postúpil Washington, bola „záväzkom, ale nie takým železným ako zmluva“.