Komentár  Vladimíra Michejeva (Fond strategickej kultúry)

V nasledujúcich rokoch bude v trojuholníku Rusko - Čína - USA iskriť a dymiť

Racionalizačný návrh Joe Bidena, ktorý zaznel v polovici apríla, aby sa na neutrálnom území niekde v Európe uskutočnilo osobné stretnutie s Vladimirom Putinom, o ktorom sa Biden predtým neslušne vyjadril, prišiel neočakávane, ako mráz v Texase.

Prvého mája napísal americký minister zahraničia Anthony Blinken, akoby sa nič nestalo: „Spolu s našimi partnermi a spojencami sa usilujeme o konštruktívnejší vzťah s Ruskom, musí však plniť svoje medzinárodné záväzky . “



Teda s krajinou, ktorá bola a zostáva v doktríne Pentagónu hlavnou vojenskou hrozbou, zachceli „konštruktívny vzťah“?

V Londýne, 3. mája americký minister zahraničných vecí oznámil, že „uprednostnili by sme mať stabilnejšie a predvídateľnejšie vzťahy“ s Ruskom. Mali by sme to chápať tak, že „nestabilita“ zrežírovaná Washingtonom, ktorá zvyšuje neistotu vo vzťahoch medzi týmito dvoma jadrovými štátmi, ju priviedla do bodu, ktorý je pre Ameriku nebezpečný?

Zatiaľ si iba všimneme, že Bidenova Amerika nie je schopná otočiť sa o 180 stupňov.

Nefungovalo to priamo

Séria predchádzajúcich zlyhaní stratégie „uzavretia“ Ruska, ktorej sa šéfovia Demokratickej strany vždy pridržiavali, mala kumulatívny efekt. Na ich účte je bombardovanie obyvateľov Srbska  granátmi s ochudobneným uránom v roku 1999, financovanie (5 miliárd dolárov) síl štátneho prevratu na Ukrajine v roku 2014. Po návrate klanu Obama-Clinton-Albright k moci sa očakávali nové sabotážne akcie ako súčasť hybridnej vojny vedenej proti Rusku. A stalo sa.

Zdá sa, že väčšina  sumy bola vynaložená na prehĺbenie konfliktu medzi kyjevským režimom, ktorý je pod vonkajšou kontrolou a Donbasom. Plán americkej administratívy, podobne ako pred siedmimi rokmi za vlády Obamu, sa zredukoval na vyprovokovanie Ruska k invázii a parazitovanie na obraze „Ruska - agresora“, čím sa posilnil princíp „obmedzenej suverenity“ pre európske štáty.



Moskva sa chopila tejto výzvy a dokonca zvýšila svoje stávky. Ruské vojensko-politické vedenie reagovalo na hrozbu útoku na LDNR bezprecedentnou mobilizáciou svojich ozbrojených síl, sústredilo dve armády na hranici s potenciálnym agresorom a dalo jasne najavo, že ochráni životy a práva 600 000 obyvateľov týchto regiónov, ktorí sa stali občanmi Ruskej federácie.



Moskva týmto vystrašila nielen prezidenta - komika Zelenského, ale aj popredné moskovské protistrany v Európe, Nemecku a Francúzsku, ktoré nemajú záujem porušovať status quo. Preto Pentagón odvolal svoje vojnové lode, ktoré sa chystali vstúpiť do Čierneho mora. A po moralizujúcom rozhovore  Macrona a Merkelovej s pánom Ze, začali v Kyjeve utíchať vojnové výkriky.

Dôležitým príznakom dezorganizácie v pavučine atlantickej solidarity je nedokončený príbeh  o dostavbe plynovodu Nord Stream 2.  Časť nemeckej obchodnej elity, ktorá má záujem o spoľahlivé dodávky  lacných  zdrojov energie zo Sibíri, presvedčila Frau Bundeskanzlerin, nerobiť kompromisy v zásadných hospodárskych a finančných záujmoch a povedať Veľkému bratovi“ veľké  „nein“. Tlak zámorských autoritárskych demokratov na Germánov, ktorí vedia byť tvrdohlaví tentoraz nemal účinok.

Obrat na východ: Pomaly, ale isto

Oveľa dôležitejšie však nie je taktické fiasko Obamovho klanu, ale to, čo sa deje v systéme geopolitických súradníc ako celku. Rovnováha síl na svetovej šachovnici sa mení. Stojí za to pripomenúť si medzník 9. marca 2021. Rusko a Čína podpísali Memorandum o vzájomnom porozumení, z ktorého vyplýva úzka spolupráca pri vytváraní ...Medzinárodnej vedeckej lunárnej stanice (ISL). Dohodli sa, "na úzkej spolupráci v oblasti plánovania, zdôvodnenia, návrhu, vývoja, implementácii a prevádzke projektu ISL."



Jednostupňový nárast spolupráce medzi Moskvou a Pekingom v oblasti špičkových technológií sa stal významným prínosom pre „obrat na východ“, ktorý sa začal v roku 2014 po prvých zábleskoch sankcií a psychologickej vojny kolektívneho Západu proti Rusku.

Americké ministerstvo zahraničia tiež pozorne sledovalo cestu šéfa ruského ministerstva zahraničia do Pekingu na konci marca, kde Sergej Lavrov bez okolkov obvinil USA za vlády Bidena-Obamu z návratu k „neokoloniálnemu mysleniu“. V centre rozhovorov v Pekingu bol návrh Moskvy, odkloniť sa od používania Západom kontrolovaných medzinárodných platobných systémov.

Ako uviedol Lavrov: „USA deklarujú svoju úlohu obmedziť možnosti technologického rozvoja v Ruskej federácii a Čínskej ľudovej republiky.“  Východisko pre obe krajiny, ktoré stoja v podmienkach nevyhlásenej hybridnej vojny „back to back", je zrejmé: : „Znížiť riziká sankcií posilnením svojej technologickej nezávislosti“.



Číňania sa, ako obvykle, nenáhlili s odpoveďou, ba dokonca posilnili kontakty so západným systémom rýchlych platieb SWIFT, od ktorého Európsky parlament sľúbil odrezať Rusko, ak by sa ich klientele v Kyjeve ublížilo. Áno, Číňania, ktorí 15 rokov vyjednávali o podmienkach vstupu do dnes už polomŕtveho WTO, sú v ich repertoári. Ako trefne poznamenal Ivan Petlin, ktorého v roku 1618 poslal tobolský vojvoda Ivan Kurakin do Pekingu na úvodnú misiu „ľudia v čínskom štáte nie sú bojovníci: ich obchod je silný“.



Po tom, čo vláda Biden-Obama 15. apríla zaviedla ďalšie sankcie proti Rusku, hovorca čínskeho ministerstva zahraničia Zhao Lijian ich označil za „hegemonické opatrenia“, ktoré odsúdilo „celé svetové spoločenstvo“. Následne 26. apríla ďalší hovorca čínskeho ministerstva zahraničia Wang Wenbin na pravidelnom brífingu uviedol: „Sme dôrazne proti použitiu jednostranných sankcií... Čína a Rusko udržiavajú medzi sebou komplexné partnerstvo. V otázkach ochrany štátnej suverenity sa ČĽR a Rusko budú navzájom podporovať.“  Treba podčiarknuť: Číňania spojili západné sankcie s hrozbou pre „štátnu suverenitu“.

Spolu s interakciou medzi Moskvou a Pekingom vo vojensko-strategickom rozmere a koordináciou opatrení v diplomacii je perspektíva partnerstva v menových záležitostiach, ktorá je zatiaľ vyznačená prerušovanou čiarou, je výzvou pre dominanciu americkej finančnej oligarchie. Kumulované devízové ​​rezervy Číny (3 bilióny 170 miliárd amerických dolárov k marcu 2021), z ktorých niektoré sú investované do amerických depozitných potvrdeniek (ADR), sú schopné v prípade začiatku úplnej hospodárskej a obchodnej vojny takmer cez noc zdevalvovať dolár na cenu role toaletného papiera.

Kissingerov gambit

Obamovo-Clintonova administratíva so všetkým svojím vysokým ideologickým napätím chápe hodnotu pragmatických krokov v zahraničnopolitickej oblasti, aj keby ich podnikol Donald Trump, nenávideným novými ľuďmi vo Washingtone.

Je známe, že bývalý pán Bieleho domu sa rozprával s Vladimirom Putinom v Helsinkách, kde si podľa vzoru Henryho Kissingera vyskúšal silu lojality Ruska k špeciálnemu vzťahu s Čínou.

Teraz má Trumpov protivník Biden v úmysle osobne preskúmať, akú cenu môže Moskva pýtať, ak nie za úplnú prestávku, tak za zmrazenie dialógu s Pekingom. Schéma je už vypracovaná. Ešte v roku 1971 Henry Kissinger dvakrát navštívil Čínu ako poradca pre národnú bezpečnosť. Kissinger potom sľúbil: „Spojené štáty už nie sú nepriateľom Číny, už ju nebudú izolovať, podporia návrh na obnovenie členstva Číny v OSN, ale postavia sa proti vylúčeniu predstaviteľov Čankajška z OSN.“ V tomto gambite sa stal obeťou Taiwan. Presnejšie povedané, Čínska republika na Taiwane ako zakladajúca krajina OSN.

Zákulisné zaobchádzanie s členskými štátmi OSN viedlo k želanému výsledku. Namiesto Taiwanu v hodnosti stáleho člena Rady bezpečnosti OSN sa objavila Čínska ľudová republika, ktorá bola v tom čase z ideologického hľadiska v konflikte so Sovietskym zväzom, súperila o sympatie ľavicových vlád v  Ázii a Afrike a pomstila sa za porážku svojich výsadkových síl 2. marca 1969 na Damanskom ostrove.



Skrátka. Po skončení vojny vo Vietname, ktorú  Amerika prehrala, boli dve tretiny amerického vojenského kontingentu stiahnuté z Taiwanu. A oficiálne uznanie Washingtonom, že Taiwan je neoddeliteľnou súčasťou Číny v skutočnosti spôsobilo neplatnosť spoločnej zmluvy o obrane z roku 1954.

Kissingerov gambit zafungoval. Na webovej stránke americkej vlády America.gov  nájdeme hodnotový úsudok: „Bol to zásadný obrat vo svetových dejinách a nakoniec prispel k rozpadu Sovietskeho zväzu a ku koncu studenej vojny.“  Zdá sa, že washingtonskí stratégovia zamýšľajú naklonovať „pozitívne skúsenosti“ zo 70. rokov, keď tentoraz hrajú „ruskou kartou“ proti Číne.

Všetko bude v „poriadku"

V dôsledku extrapolácie štatistík CIA na nepotlačiteľný ekonomický rast Nebeskej ríše na začiatku 21. storočia sa objavila analytická poznámka s pochmúrnym proroctvom: rastúca rivalita medzi USA a Čínou je exponenciálna; to nevyhnutne privedie oboch gigantov k zúčtovaniu silou. Vojna, podľa predpovede CIA, môže vypuknúť v roku 2050.

Do akej miery nadnárodná, predovšetkým anglosaská, finančná oligarchia vsádza na nahradenie Vladimíra Putina a jeho tímu svojimi chránencami pri príprave na nadchádzajúcu „matku všetkých bojov“ proti Číne?



Podľa všetkého takáto super úloha je sformulovaná. A ak je to tak, treba čakať zintenzívnenie úsilia „Deep state“, ktorý sa skladá z masy verných členov Demokratickej strany, o destabilizáciu Ruska s cieľom dostať k moci prozápadnú klientelu. Obnovia sa  výzvy z USA na oligarchický puč podľa majdanského scenára, ktoré už raz boli vypočuté.

Ak táto taktika zlyhá, budú nasledovať šikovné triky, aby sa podplatila časť politickej a obchodnej triedy v Rusku: tí, ktorí vedú aktíva na anonymných účtoch vo švajčiarskych bankách, vzdelávajú deti na britských univerzitách a potom ich usadia niekde v Miami.

V širšom kontexte možno predpokladať: zrušenie sankcií zo strany Spojených štátov, za ktorými budú nasledovať  ich satelity z EÚ; pozvánka na opätovné pripojenie sa k privilegovanému západnému klubu G7 ; prísľub (ktorý sa nebude dodržiavať) prestať sponzorovať spojenectvo oligarchov a nacionalistov v Kyjeve; najrôznejšie malé „ryby“ v pouličnom štýle Madeleine Albrightovej.

Je zrejmé, že USA úplne neobmedzia svoju záštitu nad agresívnym nacionalistickým režimom, ktorý živili v Kyjeve. "Majdanovská" Ukrajina je príliš výhodná a neustále dráždi pohraničie Ruska, v jeho "mäkkom podbrušku". Američania však môžu dobre predstierať, že Moskva údajne získava voľnú ruku v ukrajinskej otázke. Napriek tomu porazeným na samite Obama-Harris-Biden a HDP sa stane Kyjev, kde si začnú uvedomovať, že USA ich použijú ako výmennú mincu vo vyjednávaní a ak to bude  potrebné nebudú váhať ich opustiť, ako to urobili v prípade s Taiwancami v roku 1971 a s Gruzíncami v roku 2008.

Jedným slovom všetko „vyjde“. Aj keď globálna finančná oligarchia nedokáže posadiť do Kremľa bábkového prezidenta obklopeného agentmi prozápadného vplyvu, s cieľom následne bojovať s Čínou „do posledného ruského vojaka“, bude vyvinuté značné úsilie na prerušenie spojenia medzi Moskvou a Pekingom. Budú existovať pokusy o zmätok a rozkol v tzv. strategickom“ partnerstve  dvoch susedných krajín, ktoré sa bude týkať najcitlivejších oblastí, ktoré sú pre západnú nadvládu bolestivé - špičkové technológie, vojenská spolupráca a (teoreticky) financovanie.

V nasledujúcich rokoch to bude v trojuholníku Rusko - Čína – USA iskriť a dymiť.