Komentár Tima Sumpfa (The Epoch Times)

Masívne samotestovanie môže niekoľkonásobne zvýšiť incidenciu, tvrdí vo svojej štúdii Prof. Dr. Christian Rieck z Univerzity aplikovaných vied vo Frankfurte.

Incidencia, ako vysvetľuje Inštitút Roberta Kocha (RKI) v glosári na svojej webovej stránke, vyjadruje počet nových evidovaných prípadov infikovania sa koronavírusom za posledných sedem dní. To, či testy na koronavírus dokážu vždy odhaliť infekciu, je nanajvýš sporné, paradoxne ale táto fakticky nepresná hodnota, často veľmi skreslená, je určujúca pre prijímané pandemických opatrení v krajine, konštatuje v komentári Tim Sumpf.

Zradnosť údajov o samotestovaní pri určovaní incidencie

A práve incidencia sa dá vlastne rôznymi prostriedkami „regulovať“ či „oklamať“ a prispôsobovať. Jedným z takýchto nástrojov je samotestovanie, respektíve počet autotestov. Ten významnou mierou môže zmeniť následne prijímané opatrenia. V tejto súvislosti sa iniciatívy chytili matematici a v otvorenom liste upozornili nemeckú vládu na zradnosť a nespoľahlivosť údaju incidencie, ktorý sa raz-dva dokáže radikálne meniť v závislosti od menšieho či väčšieho počtu uskutočnených autotestov.

Skresľovanie reálnej pandemickej situácie

Profesor Christian Rieck z Univerzity aplikovaných vied vo Frankfurte rovnako vo svojej štúdii dospel k záveru, že údaje  o počte autotestov nemôžu byť smerodajné, a tým pádom ani vhodné pri realistickom posudzovaní pandemickej situácie.

Profesor priamo porovnával situáciu počas „núdzovej brzdy“ vyhlásenej nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, keď sa značne obmedzili základné práva obyvateľov, s ďalšími krokmi nemeckej vlády, ktorá „počas hry de facto menila pravidlá“ podľa toho, ako jej to práve vyhovovalo.

Ku kritike incidencie sa pridal aj Inštitút Roberta Kocha (RKI)

Napriek rôznym testovacích stratégiám antigénové rýchlotesty, samotestovanie či PCR testy nedokážu spoľahlivo odhaliť všetkých infikovaných koronavírusom. Treba vychádzať z toho, že aj keď sa ľudia nechajú otestovať, infekcia môže ostať skrytá a výsledok je falošne negatívny. Na druhej strane zase falošná pozitivita vlastne „potvrdí“ infekciu len na papieri, hoci reálne neexistuje.

Akú výpovednú hodnotu má incidencia?

Na mieste je potom otázka, akú výpovednú hodnotu má vlastne potom údaj predstavujúci incidenciu. Keď sa k tomu pridá ešte  kolísavý počet samotestov, potom sa treba zamyslieť nad tým, či má zmyslel vychádzať z incidencie, keď vláda rozhoduje o miernosti či tvrdosti prijímaných opatrení v krajine, píše  Tim Sumpf v komentári pre The Epoch Times.