NATO sa bude musieť rozhodnúť, či podporí Ukrajinu, ktorej snahou je vstúpiť do Aliancie, alebo ustúpi Rusku a bude riskovať politickú porážku, píše dw.com.
Podľa komentára amerického admirála Jamesa Stavridisa, bývalého vrchného veliteľa NATO v Európe, pre agentúru Bloomberg Putin nezaútočí na Ukrajinu z pevniny, ale z Čierneho mora zablokuje prístavy a vytvorí pozemný koridor spájajúci Krym s Ruskom. NATO síce bude takýto postup kritizovať, ale nezasiahne. Koniec koncov Ukrajina nie je členom tohto vojenského zoskupenia a nevzťahuje sa na ňu ani článok 5 zmluvy NATO, ktorý garantuje členom vzájomnú obranu.
Je možné, že Bukureštská deviatka (B9), deväť štátov na východnom krídle Aliancie, diskutovala aj o podobnom scenári na online stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom a americkým prezidentom Joe Bidenom.
Po aprílových Putinových vojenských „cvičeniach“ na ukrajinských hraniciach nemožno podceňovať žiaden možný scenár. Oficiálne hlasy na Ukrajine hovoria, že v bezprostrednej blízkosti krajiny sa stále nachádza veľký počet vojakov, hoci vojenské cvičenia na hraniciach sa oficiálne už skončili.
Bukureštská deviatka vznikla z iniciatívy Rumunska a Poľska ako reakcia na Putinovu anexiu Krymu. Ďalšími členmi sú Lotyšsko, Litva, Estónsko, Česká republika, Slovensko, Maďarsko a Bulharsko. Napriek tomu, že Maďarsko a Bulharsko sú známe svojím miernejším prístupom k Putinovmu Rusku, skupina ako celok chce vyvinúť maximálny tlak na Kremeľ.
Niektorí spojenci, vrátane Nemecka a Francúzska, považujú tento blok za príliš militantný a sú opatrnejší v prístupe voči Rusku. Ale po aprílovom vojenskom cvičení Kremľa a správach o ruskej účasti na sabotážach v Českej republike môžu teraz stredoeurópske a pobaltské štáty povedať: „My sme to hneď tvrdili!“
Skutočnosť, že sa Joe Biden stretol s Jensom Stoltenbergom a iniciatívou B9, zaistila Bukureštskej skupine pozornosť najdôležitejšieho člena NATO: USA. Počas svojej nedávnej návštevy v Kyjeve americký minister zahraničia Antony Blinken prisľúbil Ukrajine väčšie dodávky zbraní z USA. Naznačil tiež, že krajina by mohla potenciálne získať aj status globálneho partnera.
Je to česť, ktorej sa dostalo mimoriadne osvedčeným, partnerom, ako sú Južná Kórea, Austrália a Jordánsko. Ak sa tak stane aj v prípade Ukrajiny, po nej bude určite čoskoro nasledovať Gruzínsko.
Podľa Putina by žiadna krajina bývalého Sovietskeho zväzu nemala snívať o tom, že sa raz stane členom NATO. Je to červená čiara. Svoju osobnú prestíž spája s obnovením postavenia sovietskej superveľmoci.
Po tom, čo si ruský prezident zabezpečil vládnutie až do roku 2036, NATO by malo upriamiť pozornosť na geostrategické ambície Moskvy. Aj keď sa Čierne more stále označuje za prioritnú oblasť, stratégiu Aliancie tam nevidno. Podstatné ale je, že Ukrajina, ale aj Gruzínsku majú o NATO záujem.
Za sedem rokov konfrontácie s ruskými ozbrojenými silami ukrajinská armáda má už podstatne viac skúseností. Vďaka prístupu k americkým zbraniam je oveľa lepšie vyzbrojená a vycvičená. Jej dôstojníci sa pravidelne zúčastňujú výcvikov v členských krajinách NATO. Pre Ukrajinu by bol vstup do Aliancie jedinou skutočnou zárukou národnej bezpečnosti, dodáva dw.com.