Právnik Ján Čarnogurský starší je aj predsedom Slovensko-ruskej spoločnosti, a tak niet divu, že, na rozdiel od niektorých členov naše vlády, nevidí mnohé veci smerom k Rusko jednofarebne. Ba naopak, pozerá sa na ne racionálne a s nadhľadom skúseného politika.

Slovensko sa po rokoch veľkého bratstva so Sovietskym zväzom začína od tejto krajiny v ostatnom čase odkláňať. Prirodzene, dnes už je to iba „oklieštené“ Rusko-, no stále je to veľmoc. Viacerí naši politici však drukujú USA a Rusko je pre nich akýmsi nepriateľom. Nad touto skutočnosťou sa v statuse a priloženom článku zamýšľa aj právnik Ján Čarnogurský starší, predseda Slovensko-ruskej spoločnosti.

Západ dnes nemôže priznať, že pomer síl sa zmenil a pripustiť svoj ústup

„Na Západe, vrátane nás, sa šíri a prehlbuje protiruská propaganda, ktorá opúšťa hranice logiky,“ píše v úvode svojho statusu Čarnogurský starší a dodáva, že bol to práve Západ, ktorý sa stal historicky veľkým práve na základe rešpektovania logiky pri svojom rozhodovaní. Karteziánska logika – Cogito, ergo sum, Myslím, teda som, podľa neho pomohla Západu získať globálnu hegemóniu. „Teraz ju stráca a neviem povedať, či najskôr stratil logiku a potom hegemóniu alebo opačne,“ píše Čarnogurský, ktorý úvod svojho článku začína spomienkou v opačnom garde. „V 50-tych rokoch minulého storočia zemiakové polia jednotných roľníckych družstiev pravidelne napádali kŕdle mandelinky zemiakovej. Režim nemohol povedať, že je to pre neschopnosť stranou dosadených predsedov družstiev, ale noviny boli plné, že mandelinku prinášajú agenti amerických imperialistov,“ opisuje Čarnogurský príbeh zo života a dodáva, že vtedy nielenže nebol ešte žiadny postrek, ale ani názov „hybridná vojna“ ešte nebol známy.

„Keby bol, zažívali by sme opakované hybridné útoky amerických imperialistov proti socialistickému táboru. Časy sa zmenili, aj pomer síl vo svete, aj terminológia. Ale dnes Západ nemôže priznať, že pomer síl sa zmenil a pripustiť prinajmenšom svoj ústup. Pre svoje neúspechy vymyslel názov hybridná vojna Ruska. Za všetko je vinné Rusko,“ konštatuje predseda Slovensko-ruskej spoločnosti, ktorý má vzápätí pripravený aj iný príbeh, ktorý je nemenej zaujímavý.

Bez Ruska by si Snowden nebol mohol dovoliť odhaliť americké odpočúvanie

Ide o príbeh Edwarda Snowdena, ktorý pracoval pre americkú tajnú službu NSA a oboznámil sa, ako odpočúva celý svet aj spojencov, napríklad Angelu Merkelovú. „Poburovalo ho to, chcel oboznámiť svet, ale vedel, že na Západe by ho hneď dostali ruky americkej justície. V júni 2013 odletel do Hongkongu, a tam chcel požiadať o azyl. Hongkong je súčasťou Číny, ale ani Čína si nemohla dovoliť poskytnúť azyl tak horúcemu žiadateľovi. Tak mu aspoň dovolila odletieť do Ruska. Tam mu azyl udelili, neskôr aj občianstvo, a Snowden doteraz žije v Rusku. Americká justícia v Rusku na neho nemá. Bez Ruska by si nebol mohol dovoliť odhaliť americké globálne odpočúvanie,“ opísal Čarnogurský príbeh Američana Snowdena.

Čarnogurský sa vo svojom článku vzápätí zameriava na média a ataky niektorých vlád voči nim. Spomenul aj demonštrácie v USA v lete minulého roku. „Vznik hnutia Black Lives Matter v Spojených štátoch sprevádzali nepokoje a ničenie v amerických mestách. Ničenie demonštrantov v meste Portland bolo impozantné. V Slovenskej televízii tomu venovali azda 30 sekúnd, v ruskej televízii najmenej 5 minút. Ukázali zničené obchody v centre mesta, rozhovory s ľuďmi na ulici. Kto reportáž videl, povedal si, že Spojené štáty sa prepadajú do chaosu. Bola to ruská hybridná vojna?“ pýta sa Čarnogurský.

Západ vedie proti Rusku hybridnú vojnu nie iba médiami

A aby toho nebolo málo, pridáva aj príbeh z americkej prezidentskej kampane v roku 2016 a kandidátky Hillary Clintonovú. Tá v prieskumoch dlho viedla až sa objavili správy odoslané z jej súkromného notebooku, ktoré mali obsahovať aj štátne tajomstvá. „Hneď sa objavili obvinenia, že k správam z notebooku sa dostala ruská tajná služba. FBI začala podozrenie vyšetrovať, ale v júli 2016 vyšetrovanie uzavrela. Vtedajší šéf FBI James Comey však v októbri 2016 vyšetrovanie obnovil, pretože sa objavili správy v počítači Clintonovej poradkyne Hume Abendinovej v súvislosti s iným prípadom. Vtedy už nikto nemohol obviniť ruskú tajnú službu. Prezidentské voľby vyhral v roku 2016 Donald Trump,“ priblížil Čarnogurský ďalší americký príbeh a dodáva, že vôbec neprekvapuje, že americké médiá obviňujú tie ruské z toho, čo samé robia.

Čarnogurský mal ale naporúdzi aj príbeh zo Slovenska. „V marci Slovensko doviezlo z Ruska vakcínu Sputnik V. Riaditeľka Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv Zuzana Baťová pustila do sveta nekvalifikované reči o nevhodnosti Sputnika pre vakcináciu. Baťovej reči hneď prevzali americké noviny New York Times a z nich sa správa rozšírila. V ktorom inom prípade rozšírili NYT správu zo Slovenska?“ opäť pokladá Čarnogurský zaujímavú otázku a dodáva, že Západ vedie proti Rusku hybridnú vojnu nie iba médiami. V článku spomína aj udalosti na Ukrajine počas a po Majdane.

Čím dlhšie bude Západ zakrývať realitu, tým horší bude pre neho konečný výsledok

Ešte zaujímavejšie ale vyznievajú informácie o ruskom opozičnom politikovi Alexejovi Navaľnom. „Možno by prívrženci urobili efektívnejšie keby nahradili za Navalného škodu francúzskej spoločnosti Yves Rocher. Za spreneveru peňazí Yves Rocher bol Navalný odsúdený do väzenia. Keby Yves Rocher dostala nahradenú škodu, Navalný by mal väčšiu šancu dostať sa na slobodu,“ píše vo svojom článku Čaarnogurský starší, ktorý sa vzápätí vracia k výbuchu v muničnom sklade pri moravskej obci Vrbětice v roku 2014, pri ktorom zahynuli dve osoby a škoda dosiahla miliardu českých korún. „Kde-kto v Česku teraz obviňuje z výbuchu ruské tajné služby, Rusko to popiera. Ale otázky, ktoré kladiem, zatiaľ nikto nepoložil, už ani nehovoriac, že nezodpovedal,“ konštatuje Čarnogurský.



Vysvetlenie obvinení z hybridnej vojny je podľa Jána Čarnogurského staršieho jednoduché. „Západ stratil hegemóniu v medzinárodných vzťahoch. Stratil hegemóniu aj v mediálnom pôsobení, vo finančných možnostiach, v ekonomike, áno, aj v tajných službách. Česká republika sa diví, že ona vykázala 18 ruských diplomatov a Rusi 20 českých. Nepomer je ešte väčší, Rusi im vyšli v ústrety,“ píše pri konci svojho článku náš skúsený právnik a bývalý minister vnútra aj predseda vlády. „Západ, vcelku pochopiteľne, nechce stratu hegemónie priznať a vedie reči o hybridnej vojne. Čím dlhšie si bude realitu zakrývať, tým horší bude pre neho konečný výsledok,“ dodáva na záver Ján Čarnogurský starší.