Komentár Dmitrija Skvorcova (Fond strategickej kultúry)

Neofašistický pochod SS v Kyjeve pripravili samotné úrady

Vášne už odzneli okolo ďalšieho pochodu neofašistov v Kyjeve a teraz sa o tom môže hovoriť uvážene, pretože akcia, ktorá sa konala, sa nedá nazvať „precedensom“.

Áno, v hlavnom meste Ukrajiny sa pochod na počesť oficiálnej jednotky SS konal po prvý krát. Ale ak je Ukrajina unitárnym štátom, dá sa udalosť v jej hlavnom meste považovať za niečo výnimočné? Veď existuje aj „ukrajinský Piemont“ - Halič, kde sa takéto pochody konajú minimálne od roku 2014.

Charkov je prvé mesto, ktoré na divíziu SS zaspomínalo už pred 11 rokmi. A minulý rok sa v Odese konal pochod so symbolmi „Haliče“.

A prečo sa obmedzovať len na policajno - represívne jednotky Tretej ríše? Je to vari prvý rok, kedy sa po celej Ukrajine odohrávajú podujatia ukrajinských orgánov na počesť obsadenia Ľvova práporom „Nachtigall“ a následného trojdňového masakra?  Koniec koncov, nie sú fakľové sprievody na počesť kolaborantskej Ukrajinskej povstaleckej armády* (UPA je v Ruskej federácii zakázaná), ktorú sformoval taký istý nachtigalovič Šuchevič, fašistické?



Áno, na rozdiel od uvedených jednotiek v názve 14. pešej divízie SS (1. Galícijskej divízie) boli skratky útvarov, ktoré Norimberský tribunál uznal ako zločinecké (bez ohľadu na to, ako takýto útvar nazývate nech by sa volal aj „Prvá Ukrajinská divízia“) .

Predvídavosť Donecka o Juščenkovi

Testovacím kameňom na reakciu ukrajinskej spoločnosti bola stavba majestátneho pamätníka na Ľvovsko-Lyčakovskom cintoríne s nápisom: „Tu leží neznámy vojak galicijskej divízie (samozrejme bez SS – D.S.), ktorý v júli 1944 neďaleko Brody dal život za „... prísahu najvyššiemu veliteľovi nemeckých ozbrojených síl Adolfovi Hitlerovi. Samozrejme, že to tam nie je. Na podstavci  nie sú  riadky  o Hitlerovi, ale v skutočnosti tam stojí „... za slobodu ukrajinského ľudu“. Ten sa v prísahe Hitlerovi nespomínal ani slovom.

V roku 2009 vydala mestská rada Ľvova povolenie na inštaláciu mestského osvetlenia s propagáciou divízie SS „Halič“ ako ... spoločenskú reklamu. Rok predtým usporiadala štátna inštitúcia -  Ivanofrankovská filharmónia „slávnosť“ pri príležitosti výročia divízie.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A miestna regionálna rada sa po osadení pamätného nápisu na počesť divízie SS rozhodla  vyhlásiť jej účastníkov za bojovníkov za slobodu Ukrajiny a to isté požadovala od Juščenka.

Menovaný, ktorý vyletel už v prvom kole prezidentskej kampane 2009 - 2010, „zabuchol dvere“ a 28. januára 2010 podpísal výnos „O uctení účastníkov boja za nezávislosť Ukrajiny v XX storočí“. Tam by pod definíciu „iných vojenských formácií, ktoré si kladú za cieľ dosiahnuť štátnu nezávislosť Ukrajiny“, mohla dobre spadať i  Waffen-Grenadier-Division der SS „Galizien“.



Vo februári 1945 šéf Waffen-SS, Himmler skutočne schválil nový text prísahy pre „Halič“, ktorý obsahoval nielen lojalitu k Hitlerovi, ale aj „oslobodenie Ukrajiny“ (dávno oslobodenou Červenou armádou). No ale samotná „ukrajinská divízia“, ktorá bola neskôr  na hlavu porazená  neďaleko Brody, v tom čase „bojovala za Ukrajinu“ ... v Tatrách a na Balkáne - so slovenskými a juhoslovanskými partizánmi.

Takto sa otvorilo Overtonove okno v Haliči a Kyjeve. To znamená, že ľudia v Donecku majú pravdu, keď ešte v roku 2004 stvárnili na bilbordoch prezidentského kandidáta Juščenka v uniforme SS.

Znovuzrodenie Janukovyča

Viktor Fedorovyč nenaplnil očakávania svojich krajanov. Už v roku jeho víťazstva sa začalo „šitie krajiny“ podľa haličských vzorov. V roku 2010  Charkovský guvernér oblasti, verný národovec Dobkin, slávnostne  odhalil pamätnú tabuľu uniatskému „exarchovi Veľkej Ukrajiny“ Josipovi Slipyjmu, ktorý „posvätil“ vznik divízie a bol zodpovedný za kaplánske zloženie divízie SS „Halič“, ktoré ju viedlo k prísahe vernosti Führerovi.



Čo už povedať o Haliči, kde pokračovali spomienkové udalosti na počesť mužov SS až po odhalenie pamätnej tabule na mieste Brodského kotla. Nehovoriac o slávnostných pohreboch pozostatkov „vojakov divízie“. S piesňami, kvetmi a divadelnými kostýmami (dnes je to obrovský a každodenný fenomén ).

No a aj v Kyjeve sa za vlády Janukovyča pravidelne konali pochody na počesť UPA; v roku 2013 sa neonacisti prvýkrát prešli po Kreščatiku.

A ak za Juščenka opozičné, vtedy regionálne orgány predložili parlamentu niekoľko návrhov zákonov zakazujúcich velebenie fašizmu, nacizmu a predovšetkým galicijskej divízie, tak potom, čo  sa dostali k moci o žiadnom z týchto zákonov  nedali hlasovať.

Práve za Janukovyča začala Ukrajina odmietať hlasovať za rezolúciu OSN o neprípustnosti glorifikácie nacizmu vrátane jednotiek Waffen-SS.



Zatiaľ teda nie je známe, kto a koho nástupcom sa stal, ak si pripomenieme, že vôbec prvý návrh zákona zaregistrovaný po „Revolúcii dôstojnosti“, ktorá zmietla Janukovyča, bol dokument jedného z tribúnov  Majdanu, v ktorom sa navrhovalo zrušenie trestu podľa čl. 436-1 Trestného zákona za „verejné popieranie alebo ospravedlňovanie zločinov fašizmu, propagácia neonacistickej ideológie, výroba a (alebo) distribúcia materiálov, ktoré ospravedlňujú zločiny fašistov a ich spolupáchateľov“. V dôvodovej správe k návrhu zákona bolo poznamenané, že článok, ktorý by mal byť zrušený, „je zameraný na boj proti vlastencom Ukrajiny“.

Historický „Armovir“ Porošenko

Kyjev čoskoro začal vojnu proti Donbasu, ktorý také hodnoty neakceptoval, a nových členov trestných výprav vyhlásil za pokračovateľov slávnych činov  „1. ukrajinskej divízie“. Najprv ako obvykle v Haliči. Tu na koncert na počesť kontinuity generácií prilákali brilantné tvorivé sily enklávy originálnej ukrajinskej kultúry.



Ivanofrankovské oddelenie vedy a vzdelávania s požehnaním uniatskej „Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi“ odhalilo pamätnú tabuľu obersturmführerovi divízie SS „Halič“ na budove školy (!), ktorú tento absolvoval .



Mimochodom, pre uniatov sú obersturmanovci prakticky kolegovia. Nie je to len tak pre nič za nič, že národný prevádzkovateľ poštových služieb (na celonárodnej úrovni!) pripomenul rad  divíznych veliteľov na bloku jubilejných známok (a už za Zelenského sa na hlavnej pošte vo Ľvove konala výstava známok a pohľadníc venovaná divízii SS „Galizia“).



Ale ak si, povedzme, galicijský pravičiari* uctili pamiatku svojich fašistických predchodcov na Ukrajine potom oddiel pre špeciálne operácie „Azov“ rozmiestnený  v prístave Mariupol* ako oficiálna jednotka ministerstva vnútra, dostal výsadu zastupovať Ukrajinu v pochode na počesť legionárov pobaltských Waffen-SS v Rige.



Napriek tomu, že pre domáceho užívateľa  sa skratka „SS“ ostýchavo zamlčiavala, v zahraničí veľmi dobre vedeli o príslušnosti „1. ukrajinskej divízie“. V prvom roku, potom čo zvíťazila „dôstojnost“, to pocítili ukrajinskí futbalisti a fanúšikovia.



Od „revolučnej“ jesene 2013 sú ukrajinské štadióny diskvalifikované kvôli zobrazeniu fašistických symbolov na tribúnach. Neskôr boli klubom a národnému tímu uložené pokuty. Národná komisia pre ochranu verejnej morálky však zvolala na november 2014 odbornú konferenciu



... na obranu práve týchto prejavov. Toto vtedy povedal tlačový tajomník národného tímu: „Ak hovoríme o symbole divízie SS Halič, tak ide o Sičovských strelcov, a nie o nemeckých SS.“... To znamená, podľa názoru „rešpektovaného odborníka“ dvojitá runa „zig“ (ako napríklad na tomto oznámení z roku 1943), ...

... nie je skratka pre oddiely Schutzstaffeln, ale znak, ktorý sa spája so „Sičovskými strelcami“ z prvej svetovej vojny - tých istých sivo - modrokabátnikov, ktorí zo závideniahodnou pravidelnosťou utekali z ruských divízií. Samozrejme, vo výklade ukrajinského futbalového novinára je to stále v poriadku. Ukázalo sa ale, že k podobnému názoru dospel aj Ústav pre štúdium problémov kriminality Národnej akadémie právnych vied Ukrajiny! A vyhlásil to predseda Národnej odbornej komisie pre ochranu verejnej morálky Vasyl Kostytskyj.

Áno... mal by som porozprávať  o „kontinuite od  „Sičovských strelcov““ k  „veteránovi“ SS z mesta Kaluš, ktorý keď získal titul čestného občana od mestského zastupiteľstva konečne slobodne „zahajloval“. Ako najfotogenickejší účastníci Kyjevského pochodu 2021.

https://youtu.be/w7JMYEro_Mk

Mimochodom, v rovnakom čase komisia pre ukrajinskú morálku „rehabilitovala“ neonacistický „tajný“ kód 14/88, ktorý bol na európskych štadiónoch dlhodobo zakázaný.



Nie je prekvapením, že v zákone Ukrajiny, ktorý bol prijatý v nasledujúcom roku „O odsúdení komunistických a nacionálno-socialistických (nacistických) totalitných režimov na Ukrajine a o zákaze propagandy ich symboliky“, sa symboly „Haliče“ nespomínali.

Ukrajinský Inštitút národnej pamäti Vjatroviča  to preto uznal ako prípustné. A súdiac podľa vlasteneckých plagátov Ozbrojených síl Ukrajiny, dokonca odporúčal. Tvárou modernej ukrajinskej armády, ktorá sa „preslávila“ v kotloch pri Ilovaisku a Debaltseve, je koniec koncov esesák - „hrdina“ kotla neďaleko Brody.

Potom bohovia „árijského národa“ nariadili začínať školské štvťroky v školách  „lekciami vlastenectva“ podľa príkladu SS. V Kyjeve sa takáto hodina uskutočnila prvýkrát v roku 2018.

Hoci najpokročilejšia časť „vlasteneckej mládeže“ už v roku 2014 aj bez takýchto lekcií rozhodla o svojich idoloch: Rudolf Hess, Hitlerjugend,  SS.

A hailovalo sa nielen na Kreščatiku, ale aj pod mestskou radou v Kyjeve, ktorej predseda Kličko sa „pomaľoval týmito farbami“ dávno predtým, ako bol povolený nedávny pochod SS.

No a v poslednom roku sa na severovýchode Ukrajiny - v Černihivskej oblasti -  objavili pamätné tabule na počesť SS Hauptmanovcov .

 

 

Zeonazizmus

Za Zelenského sa na rituáloch pochovávania pozostatkov esesákov začali zúčastňovať nielen miestne orgány, ale aj jednotky čestnej stráže ozbrojených síl Ukrajiny. So sprievodom a čestnou salvou. Podľa pravidiel vykonania toho istého Juščenkovho dekrétu z roku 2010.



Pocta od miestnych úradov „takýmto vlastencom a ukrajinsko-centrickým bojovníkom, nositeľom ducha histórie a identity“, súťaže na ich počesť, historické rekonštrukcie „slávnych bitiek“ sa za Zelenského stali samozrejmosťou.

V múzeách „bojov za oslobodenie“ sa začali otvárať stále expozície venované tejto divízii (ešte v roku 2018 okresný súd v meste Hajsyn vo Vinnytskej oblasti opätovne prijal do práce vedúceho oddelenia druhej svetovej vojny v miestnom múzeu miestnej tradície, ktorý bol predtým prepustený za skandovanie „sláva SS“).

Zostávalo iba zaradiť Himmlera medzi „účastníkov boja za nezávislosť Ukrajiny“.  V marci 2020 vyšlo najavo, že a. o. Minister školstva Ukrajiny  Mandzij (toto je priezvisko) sa v roku 2018 na pozícii vedúceho odboru školstva regionálnej správy Ľvova stal jedným z organizátorov súťaže v kreslení detí na tému divízia SS „Halič“.  Úlohou bolo nakresliť „stretnutie ríšskeho vodcu Heinricha Himmlera s vojakmi divízie“. A na pamiatku prekladateľa Reichsführera D. Paliiveho (na snímke vpravo od Himmlera) za Zelenského osadili pamätnú tabuľu.



Pokiaľ ide o 120. výročie hlavného ukrajinského iniciátora formácie divízie SS „Haliče“ Kubijovyča, Najvyššia rada (s absolútnou väčšinou „sluhov ľudu“) 3. decembra 2019 zaradila jeho výročie do kalendára  pamätných dátumov v roku 2020.

Počas posledného napätia na Donbase inšpiroval príklad „hrdinov Brodova“ ukrajinských „vlastencov“, aby sa postavili proti „agresívnym plánom agresorskej krajiny“. Zatiaľ čo Zelenskyj v obrnenej podprsenke a paintballovej prilbe organizoval zinscenované preteky „v prvej línii“ podľa pokynov západných kameramanov, policajní šéfovia v niektorých ukrajinských mestách pohrozili, že „koncentrovanými jednotkami“ Putinovi pripomenú, ako SS-Halič bila Moskovčanov “.

Posledný pochod v Kyjeve bol tiež zastrašovacím aktom proti Rusku. Vystrašené je však viac Nemecko a Izrael. Až natoľko, že si u Zelenského uvedomili, že to akosi „vypálilo trápne“. O necelé tri dni neskôr  Ministerstvo zahraničia Ukrajiny „dôrazne odsúdilo glorifikáciu Waffen-SS“. Iba ukrajinskí fašisti sa podobného „odsúdenia“ nezľaknú.