Páchateľ Lipšic sa vrátil na miesto činu. Tentoraz v postavení špeciálneho prokurátora. Zhovädilosť päťročnej kolúznej väzby presadil ako vedúci úradu ministerstva spravodlivosti.

Bolo to v praveku. Písal sa rok 1998

Keď je reč o kolúznej väzbe a zmenách Trestného poriadku, je potrebné trochu si osviežiť pamäť. V roku 1998 sa dostala k moci prvá vláda Mikuláša Dzurindu. Predseda KDH Ján Čarnogurský sa stal ministrom spravodlivosti. Za vedúceho úradu ministerstva si vybral Daniela Lipšica. Namiesto administratívnej činnosti sa vedúci úradu ministerstva spravodlivosti venoval politike a miešal sa do rekodifikácie trestných noriem.



A tak prišiel holobriadok Lipšic s viacerými nápadmi. Jedným z nich bolo predĺženie lehoty väzby pri trestných činoch s najvyššou dolnou hranicou trestu až na päť rokov. Je to neuveriteľné, ale bývalý disident, minister spravodlivosti Čarnogurský si tento Lipšicov nápad osvojil, predložil do parlamentu a vtedajšia vládna väčšina ho aj odkývala.

Keď nie si s nami, si mafia friendly

Dobová propaganda bola založená na šírení poplašnej správy, že ak nebude predĺžená lehota väzby, mafián Mikuláš Černák vyjde na slobodu. Áno, zákon bol prijímaný kvôli jednému človeku. Darmo poniektorí advokáti a publicisti upozorňovali na to, že povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní je robiť procesné úkony bezodkladne. Najmä vo veciach väzobných. Tí, čo sa ozvali, boli označení za hovorcov organizovaného zločinu. Vraj sú mafia friendly.



Ďalším argumentom Lipšicovej propagandy bolo tvrdenie, že organizovaný zločin disponuje obrovskými finančnými prostriedkami. Môže si najímať najlepších právnikov, a preto je potrebné eliminovať jeho možnosti práve predlžovaním väzby. Takisto sa do éteru táralo, že pri obzvlášť komplikovaných veciach je nemožné, aby orgány vyšetrovania konali rýchlo. Papagájoval to nielen Lipšic, ale aj vtedajší šéf Odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti plukovník Jozef Šátek. A, samozrejme, senilný generál s plochými nohami Pittner v postavení ministra vnútra.

Zamilovaný párik Krajniak - Kuhajdová v službách Lipšica

Všetci zástancovia Lipšicových drakonických opatrení ignorovali fakt, že štát má vždy viac prostriedkov a síl ako privátna osoba či akákoľvek organizovaná skupina. Iba sa smiali na argumentoch, že väzba je extrémny zásah do ľudských práv, a preto musí trvať čo najkratšie. A to práve preto, lebo väzba nie je výkonom trestu. Keď nepochodili s výsmechom, tak kritikov opäť onálepkovali tým, že "kopú za mafiu".



Nie je to však všetko. Schváleniu obludnosti, na základe ktorej je možné človeka držať vo väzbe v dĺžke trvania stredne ťažkého trestu, predchádzala povinná delostrelecká príprava v médiách. Starali sa o ňu Milan Krajniak a istá Andrea Kuhajdová. Neskôr sa stala manželkou križiaka Krajniaka. Zamilovaný párik sa vtedy staral o mediálny imidž pánka Lipšica.

A teraz príde to najlepšie. Krajniak a Krajniaková, rodená Kuhajdová, pracovali na tlačovom odbore ministerstva spravodlivosti. Teda mali robiť pre ministra Čarnogurského, no viac sa starali o vzornú propagáciu kamaráta Lipšica. Len pre úplnosť dodajme, že v duchu transparentnosti a verejného záujmu si Kuhajdová na tlačové oddelenie ministerstva dotiahla aj sestru. A tak Lipšicovi posluhovala celá rodinka. Možno už vtedy sa zrodil názov strany Sme rodina.

Urputný odpor

Naozaj je oprávnená kritika, že Smer mal počas troch období pri moci príležitosť zmeniť Lipšicove zhovädilosti v Trestnom poriadku. Lenže nie je to celý príbeh. Ako sme už napísali, pôvodcom sporných nešvárov bol Lipšic. Matovičov režim ho povýšil na špeciálneho prokurátora. Tak sa páchateľ vrátil na miesto činu. Aj preto je dnes odpor proti zmenám v Trestnom poriadku taký urputný. Vtedy aj dnes idú týmto silám po ruke médiá. A bezostyšne šliapu po dôstojnosti každého, kto argumentuje právom, ľudskými právami a zdravým rozumom.