To, na koho sa možno spoľahnúť, poodhalili rušné chvíle pandemické. Koaličná, vládna, koronavírusová... Koľko kríz ešte obyvatelia Slovenska dokážu zniesť? 

Slováci potrebujú istotu, avšak opak sa javí reálnejším. V komentári Martina Behula pre portál HN autor označil notoricky známy COVID automat ako "päťdesiat odtieňov červenej". Áno, naozaj sa môže zdať, že nikdy nekončiace predĺženia núdzového stavu boli akousi "úchylkou" vyššie postavených. Náš COVID automat sa však nakoniec naozaj dočká istých technických zmien.

Koniec núdzového stavu alebo iba ďalšie divadielko?

Je koniec núdzového stavu, trvajúceho viac ako sedem mesiacov, na dohľad? Prinajmenšom sa to tak javilo. Národná rada ho predlžovala už trikrát a sotva zakaždým vykonala test proporcionality. Už sa nám mimoriadna pandemická situácia zdá byť akousi bežnou rutinou. Rúška všade, kde sa pohneme, nepríjemné dráždenie nosných otvorov každých sedem dní - zdá sa už, že to nemá konca kraja.

Posledné dni všetko nasvedčovalo tomu, že núdzový stav je na konci, lebo na jeho predĺženie nie je v parlamente dosť hlasov. Tieto správy sa začali médiami šíriť rýchlosťou svetla alebo skôr svetielka nádeje dopadajúceho na pandemicky utrápených občanov Slovenskej republiky.

Nikto to pritom ani len nečakal. Samo Ministerstvo zdravotníctva SR apelovalo na ľudí, aby sa čo najrýchlejšie zaočkovali. „Mapa k tomu, kedy sa konečne zbavíme predĺženia núdzových stavov, je level zaočkovanosti. Kolektívnu imunitu dosiahneme približne pri zaočkovaní 60 až 80 percent populácie," uviedlo začiatkom februára. Napriek tomu sa núdzový stav končí? Zaočkovaná je predsa len štvrtina populácie...

Svetielko nádeje hasne vďaka SaS a Za ľudí

Dlho sme sa netešili. Aj keď ešte nie je schválený, strany SaS a Za ľudí navrhli zákon, ktorý by mal núdzový stav nahradiť. Tento pre občanov veľmi nepriaznivý zákon už schválila vláda a parlament ho prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní. Núdzový stav tak síce skončí, áno, ale nahradí ho tzv. zákon o mobilizácii. Prijatím tohto zákona bude vysokopostaveným umožnené uskutočňovať niektoré opatrenia naviazané na núdzový stav aj počas mimoriadnej situácie.

„Schválenie predkladaného návrhu zákona vytvorí predpoklady na skoršie skončenie núdzového stavu, lebo vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie prestane byť viazané na jeho trvanie. Zároveň bude možné teraz aj do budúcnosti realizovať opatrenia hospodárskej mobilizácie aj mimo núdzový stav a nebude preto nutné len kvôli nim vyhlasovanie núdzového stavu,“ uviedla poslankyňa SaS Jana Bittó Cigániková.

Zdá sa tak, že vláda veľmi dobre vedela, že núdzový stav sa nedá predlžovať donekonečna, a tak si našla iný zákon, aby mohla Slovákov držať pod kontrolou. O ňom sa bude rozhodovať v skrátenom legislatívnom konaní. Ako inak. Zákon o mobilizácii pritom stavovské organizácie lekárov a sestier odmietajú, na čo však vláda nemusí brať ohľad.

Ľudské práva počas pandémie neznamenajú nič

Zdá sa, že po ľudských právach môžu politici nielen šliapať, ale priam na nich tancovať, kým na neustálych lockdownoch a predĺžených núdzových stavoch niekto bohatne. Rezort zdravotníctva vo februári obhajoval ďalšie predĺženie núdzového stavu tým, že samo predĺženie neobmedzuje základné práva a slobody, ale je len uznaním faktickej situácie, ktorá v krajine panuje. Asi tak zabudlo na zákaz vychádzania či zhromažďovania, ktorý Slovensko ťaží fakticky od začiatku októbra 2020.

V susednom Česku si základné ľudské práva, zdá sa, ctia o čosi viac. Už v novembri mestský súd v Prahe zrušil opatrenie ministerstva zdravotníctva kvôli nedostatočnému odôvodneniu. Toto opatrenie sa týkalo najmä povinnosti nosenia rúška. V apríli zrušil český najvyšší správny súd opatrenie ministerstva obmedzujúce prevádzky a menšie zhromaždenia ľudí. Dôvod? Opatrenie nebolo vydané s predchádzajúcim súhlasom vlády. Časť opatrenia rezortu zdravotníctva zrušil mestský súd v hlavnom českom meste aj v prípade podmienky, podľa ktorej sa Česi mohli vrátiť do svojej krajiny len s negatívnym testom.

Absencia odôvodnenia predĺženia núdzového stavu však nášmu ústavnému súdu neprekážala. Zrejme za to môže fakt, že vláda SR nie je justičný orgán a rozhoduje skôr politicky než demokraticky.