Na nitrianskom Okresnom súde pokračovalo v stredu 12. mája pojednávanie v prípade smrti Sebastiánka Zajaca (†3), z ktorej polícia a prokuratúra vinia dve lekárky a dve zdravotné sestry nitrianskej nemocnice. Na programe bol výsluchu ďalších dvoch dôležitých svedkov.
Z prečinu usmrtenia malého chlapčeka, ktorý zomrel v nitrianskej nemocnici 31. januára 2017 sú obžalované lekárky Silvia L. a Silvia M. a zdravotné sestry Ingrid S. a Marianna H. a Ingrid S., pričom obe zdravotné sestry súhlasili, aby sa súd konal v ich neprítomnosti. Na pojednávania tak chodia iba obe lekárky. Na to stredajšie bol ako svedok prizvaný i lekár z ARO Marek Ďuriš a tiež Marianna Č., v tom čase neatestovaná lekárka.
K zástave srdca prišlo asi hodinu pred privolaním resuscitačného tímu
Počas osudnej noci totiž Sebastiánko, podľa personálu detského JUS oddelenia, upadol do bezvedomia, prestalo mu biť srdiečko a nedýchal. Privolaný bol teda resuscitačný tím z ARO oddelenia. Do jeho príchodu sa chlapčeka pokúšali oživiť tri sestry, ktoré neskôr obžalovali, a primárka Silvia L., ktorá mala byť pri nich. Výpoveď Ďuriša bola podľa príbuzných Sebastiánka kľúčová, pretože mala dokazovať, že o chlapčeka sa v podstate na detskej JIS-ke nepostarali dostatočne.
Lekár pred súdom povedal. „Keď som prišiel k chlapčekovi ten nedýchal a mal rozšírené zrenice. Podarilo sa nám ho resuscitovať a napojiť na umelú pľúcnu ventiláciu. Bol napojený na monitor, ktorý meria saturáciu krvi kyslíkom, tlak a srdcovú aktivitu. Na obrazovke som videl, že k zástave dýchania a srdca došlo približne hodinu pred naším príchodom.“ Oveľa závažnejšie boli ďalšie lekárove slová, ktorými reagoval na otázku prokurátora: „Pýtali ste sa, prečo pacienta resuscitovali o hodinu neskôr?“ „Nepamätám sa,“ reagoval Ďuriš, ktorý rovnako odpovedal aj na ďalšie dve otázky, či monitorovacie zariadenia vykazovali známky poruchy a či vydávali zvukový alarm.
Pre dlhý výpadok došlo totiž k nezvratnému poškodeniu mozgu
Lekár z ARO tiež uviedol, že s resuscitáciou treba začať bezprostredne po zistení zástavy srdca či dýchania, pretože čím skôr sa začne, tým je výsledok lepší. Žiaľ čase, keď privolali resuscitačný tím na detskú JIS, už Sebastiánkove zreničky na svetlo nereagovali. „Čo to znamená?“ pýtal sa Anton Staněk, právny zástupca chlapčekových príbuzných „Vyhasnutie kmeňových reflexov, respektíve nedokrvenie mozgu,“ vysvetlil Ďuriš. Sebastiánka síce ešte v tú noc previezli do Bratislavy, kde však konštatovali jeho mozgovú smrť. Lekár z ARO však na súde povedal, že vzhľadom na dlhý interval medzi výpadkom dýchania a srdca a resuscitáciou nebol už dôvod. „Došlo totiž k nezvratnému poškodeniu mozgu,“ skonštatoval lekár Marek Ďuriš.
Sebastiánkov prevoz do Bratislavy nariadila obžalovaná lekárka Silvia M., ktorá mal v noci službu. Zdôvodňovala to tým, že postupy vraj neumožňujú ponechať pacienta v takomto stave, aj keď prognóza už bola viac-menej jasná. Zo záznamov na monitore tiež vyplývalo, že alarmy, ktoré mali upozorniť na zástavu dýchania a srdca, sa mali spustiť päť minút po sebe. Žiaľ, nikto ich však nepočul. Pre rodinu Sebastiánka uspokojivé vysvetlenie, čo sa v tú noc stalo, stále nezaznelo. Aj na veľmi dôležitú otázku, či sa niekto z personálu vyjadroval k stavu monitorovacích zariadení na detskej JIS-ke, Ďuriš odpovedal, že si už nepamätá.
Ako je možné, že si personál nevšimol zástavu dýchania a srdcovej činnosti
V tragickom prípade bola pôvode obvinená aj neatestovaná lekárka Marianna Č., no tú neskôr obvinení zbavili. Na súde tak teraz vypovedala ako svedkyňa, pretože v ten osudný deň mala na detskej JIS-ke službu. Dohľad nad ňou mala mať vtedajšia primárka a teraz obžalovaná Silvia L., ktorá prišla o funkciu práve kvôli Sebastiánkovej smrti. Mariana Č. na súde povedala, že sa zaúčala a postupovala tak, ako jej povedali nadriadení. Keď bola na JISke vraj si nevšimla, že by mal monitor, na ktorý bol chlapček napojený nejaký problém a centrálny monitor v miestnosti, odkiaľ situáciu sledovali zdravotné sestry, bol podľa nej nefunkčný. Podľa ručne dopísaného záznamu v prijímacej správe mali byť kontinuálne monitorované Sebastiánkove vitálne funkcie a neurologický stav. Podľa Marianny Č., kým bola v službe, sa to aj dialo a keď odchádzala domov stav chlapčeka bol vraj zlepšený.
Anton Staněk poukázal na to, že sa nestane náhodou a odrazu, že dieťa prestane dýchať a prestane mu biť srdce: „Je to stav, ktorý sa vyvíja. Chceme poznať odpoveď na otázku, z akého dôvodu nedošlo k identifikovaniu, že to speje do tohto štádia, keď dieťa pritom predtým zvracalo a bolo malátne. „Aj to sú prejavy začínajúceho opuchu mozgu,“ skonštatoval právnik rodiny, podľa ktorého je tiež nepochopiteľné, že dieťa začali oživovať až hodinu po tom, ako monitory zaznamenali zástavu dýchania a srdcovej činnosti. „Neviem si predstaviť, ako je možné, že si to personál nevšimol. Odpoveď na túto otázku hľadáme už niekoľko rokov. Som presvedčený, že sa v tomto konaní nájde,“ uviedol Staněk.
Sebastiánkovi príbuzní vedia, čo v nemocnici zažili a videli na vlastné oči
Na súde tentokrát chýbala Sebastiánkova mamina Dominika, ktorá pred pár týždňami priviedla na svet synčeka Mateja. „Viem, že doktor Ďuriš mal ťažkú situáciu, a že sú na neho vyvíjanú rozličné tlaky, ale konečne sa našiel niekto, kto povedal pravdu,“ povedala Sebastiánkova babka Kaja Očkovská, podľa ktorej sa síce Ďuriš snažil ich chlapčeka zachrániť, no nepomohlo to. „On bol jediný, ktorý chcel Sebinka skutočne oživiť a napojiť ho na prístroje, za čo sme mu vďační, Naopak, u obžalovaných necítime žiadnu sebareflexiu či ľútosť a ťažko to, ako pred súdom klamú znášame,“ netají Očkovská, podľa ktorej chlapčekovi najbližší cítia z obžalovaných aroganciu. „O čo by bolo ľahšie keby sa priznali. Uľavilo by sa im, nám a dobré by to bolo aj pre spoločnosť. My im totiž dokážeme, že nehovoria pravdu. Vieme, čo sme v nemocnici zažili a videli na vlastné oči,“ pridáva smutne chlapčekova babka.
Podľa Očkovskej sa nielen doktor Ďuriš, ale aj lekári v Bratislave snažili Sebinkovi pomôcť, a oproti lekárkam a zdravotným sestrám v nitrianskej detskej JIS-ke robili aj nemožné, lenže už bolo neskoro. „Však aj prednosta v bratislavskej nemocnici nás hneď po vyhlásení Sebastiánka za mŕtveho posielal na políciu podať trestné oznámenie a celú vec riešiť aj cez Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. My vieme, že Sebinkovi alarm na prístrojoch vypli, pretože je na to svedkyňa. Dcéra jednej z obvinených to pred svedkyňou priznala svojej mame. Každopádne si veľmi vážime, že doktor Ďuriš prišiel vypovedať, a že najmä povedal pravdu aj keď aj on si čo-to už „nepamätal“. My náš boj za pravdu nevzdáme a dotiahneme ho do konca,“ uviedla po pojednávaní Kaja Očkovská.
Neuveriteľný prípad zlyhania zdravotníkov v nemocnici. Polícia už obvinila lekárku a dve zdravotné sestry.
Čítať ďalej
01 | 11 | 2020
|
Jozef Uhlárik ml.
Liečba bola nastavená v rozpore s dostupnými poznatkami lekárskych vied
Sebastiánka prijali na JIS detskej kliniky nitrianskej nemocnice s podozrením na cukrovku 30. januára 2017 o 11. hodine. Na liečbu najskôr dohliadala vtedajšia primárka Silvia L., potom starostlivosť o pacienta prevzala lekárka Silvia M., ktorá mala ústavnú pohotovostnú službu. V obžalobe sa píše, že liečba bola nastavená v rozpore s právnymi predpismi a dostupnými poznatkami lekárskych vied. Spomína sa v nej tiež nesprávne stanovená miera rehydratácie a prekročený objem tekutín, oneskorené pridanie glukózy, nízka úroveň draslíka, zanedbanie monitorovania pacienta, nedostatočné sledovanie a hodnotenie vedomia a neurologického statusu pacienta, nevyžiadanie konziliárneho neurologického vyšetrenia, nerozpoznanie rozvoja opuchu mozgu. Podľa obžaloby ani zdravotné sestry nezabezpečili Sebastiánovi správnu, odbornú a štandardnú zdravotnú starostlivosť.
Marianna H. mu nenavýšila dávku draslíka o 19.30 hodine, kedy to bolo naordinované, ale až o 2.50 a obe sestry podľa obžaloby nedostatočne fyzicky dohliadali na pacienta a nezabezpečili správne nastavenie a kontrolu signálov monitorovacieho zariadenia. Nespozorovali zástavu dychovej činnosti tesne pred druhou hodinou ani následnú postupnú zástavu srdečnej činnosti po druhej hodine. Nesprávne postupovali aj pri oneskorenej resuscitácii. „Postup nebol správny ani efektívny, pri lôžku sa nenachádzal ambuvak s maskou,“ píše sa v obžalobe. Resuscitačná jednotka bola podľa prokuratúry ohlásená až po 20 minútach a k oživovaniu dieťaťa prišlo až približne po hodine. Monitor síce nealarmoval, ale klesanie saturácie a reakcie srdca zaznamenal. Technik mal neskôr jeho poruchu vylúčiť.