Komentár Ursa P. Gascheho (The Epoch Times)

Chýba transparentnosť. „Pravidelné“ manipulácie. Odborné časopisy ako „práčka informácií“. Štúdie a miliardové zisky farmafiriem. Smrtiaci liekový marketing

Opatrenia vlád, vakcíny a vedecké štúdie sú v mnohých oblastiach úzko prepojené a vzájomne závislé. Do akej miery sú však dôveryhodné štúdie farmaceutických spoločností, keďže sa na ne napája toľko dôležitých rozhodnutí?

Zatiaľ čo zdravotnícke úrady presviedčajú o výhodách očkovania proti koronavírusu v mene verejného zdravia, ktoré neporovnateľne prevažujú riziká možných vedľajších účinkov, a snažia sa tak motivovať ľudí, aby sa išli dať zaočkovať, skeptici sa cítia byť zatlačení do kúta rôznymi konšpiratívnymi teóriami či názormi náboženských fundamentalistov.

Tvrdí to v komentári Urs P. Gasche, šéfredaktor švajčiarskych internetových novín „Infosperber“ neziskovej „Švajčiarskej nadácie na podporu nezávislých informácií“ (SSUI). Gasche skúma jeden z možných zdrojov straty dôvery a poukazuje na skutočnosť, že skepsa je čiastočne založená na skúsenostiach s farmaceutickým priemyslom.

Chýba transparentnosť

Už koncom januára sa poukazovalo na to, že farmaceutická spoločnosť Pfizer/Biontech nielenže nezverejnila prvotné údaje zo svojej schvaľovacej štúdie na vakcínu „Comirnaty“, ale ani ich nesprístupnila nezávislým výskumníkom. Neurobili tak ani ostatní výrobcovia vakcín, napríklad aj Moderna.

Hlavným problémom je, že napriek zjavnému konfliktu záujmov úrady nepožadujú, aby farmaceutické spoločnosti zverejňovali všetky prvotné údaje zo štúdií, ktoré vykonali, vysvetľuje Gasche a poukazuje na prípady z minulosti o tom, aká dôležitá je transparentnosť, aby sa zabránilo hrubému zneužívaniu informácií. Dobrým príkladom sú škandály spojené s liekmi  „Tamiflu“ a „Vioxx “.

Štúdie a miliardové zisky farmafiriem

Už len vyhliadka, že schvaľovacie orgány v USA či Európe odobria potencionálne vysokopredajný liek, spôsobuje rapídne zvyšovanie kurzov akcií dotknutých farmaceutických spoločností. Na druhej strane správy o neočakávaných vedľajších účinkoch ťahajú kurzy akcií prudko nadol. Informácie o vedľajších účinkoch či očakávanom schvaľovaní sa preto najskôr odzrkadlia na burze, dodáva Gasche.

Štúdie si financujú sami výrobcovia

Výrobcovia liekov a vakcín majú eminentný záujem na tom, aby štúdie, ktoré sami financujú, vyzneli čo najlepšie v prospech produktu, vyzdvihujú sa výhody výrazne prevyšujúce riziká zriedkavých či závažnejších vedľajších účinkov, ktoré sa v štatistikách „strácajú“. Motorom je finančný profit!

Antidepresíva dohnali dospievajúcich k smrti

Gasche podrobnejšie spomína prípad britskej farmaceutickej spoločnosti GlaxoSmithKline (GSK) v USA. Niekoľkoročný súdny spor sa napokon skončil finančným vyrovnaním vo výške 3 miliardy amerických dolárov!

Americké ministerstvo spravodlivosti to vo vyhlásení označilo za najväčšiu dohodu v prípade podvodu v zdravotníctve v USA a najvyššiu platbu poškodeným zo strany výrobcu liekov, ako informovala agentúra Bloomberg.

Iba americkému farmaceutickému gigantu Pfizer sa podarilo priblížiť sa k tejto sume, keď musel v roku 2009  zaplatiť rekordnú sumu 2,3 ​​miliardy kvôli nečistým marketingovým praktikám v USA. Informoval o tom  "Handelsblatt".

Spoločnosť AstraZeneca tiež musela v roku 2010 zaplatiť americkým úradom 520 miliónov dolárov za zavádzajúcu marketingovú kampaň na  liek na psychotické ochorenia. Správu priniesol „Ärzteblatt“ .

Podľa Gascheho rozšírila farmaceutická spoločnosť nepravdivé informácie o schvaľovacej štúdii s názvom „Štúdia 329“ a podporila tak predaj antidepresíva Paroxetín pre mladých ľudí, ktorý bol v USA zakázaný.

Na základe zverejnených údajne pozitívnych výsledkov liek pod obchodnými názvami Paroxetin, Paxil a Deroxat užívali mladí ľudia v mnohých krajinách.

Až po niekoľkých rokoch a miliónoch predpisov vyšlo najavo, že Paroxetín nemal očakávaný účinok, ale naopak mal za následok samovraždy, pokusy o samovraždu a väčšie depresie.

„Pravidelné“ manipulácie

Gasche sa tiež odvoláva na knihu „Ilúzia medicíny založenej na dôkazoch: Kríza dôveryhodnosti v klinickom výskume“ vydanej v roku 2020. Jej autormi sú  Leemon McHenr, profesor bioetikety, a Jon Jureidini, detský psychiater z Univerzity  Adelaide. Obaja odkryli „triky“ farmaceutickej spoločnosti GSK.

Pri testoch spoločnosť GSK porovnávala liek Paroxetín s porovnateľným iným liekom, ktorý sa však účastníkom testovania podával v príliš vysokých dávkach. Z porovnania tak nový liek Paroxetín vyšiel lepšie.

Štúdia však tiež zistila samovražedné správanie ako závažný vedľajší účinok Paroxetínu, čo sa ale bagatelizovalo a označilo len ako „emočná labilita“.

Závažné vedľajšie účinky sa jednoducho rozdelili na rôzne vedľajšie účinky, aby sa jednotlivo mohli klasifikovať ako „zriedkavé“, alebo sa vôbec neuvádzali. Zistili sa aj ďalšie manipulácie so štúdiami.

Obaja vedci, McHenry aj Jureidini, svorne skonštatovali, že takéto postupy nie sú ničím výnimočným  a vyskytujú sa skôr pravidelne. 

Odborné časopisy ako „práčka informácií“

Bez týchto prvotných údajov by však nezávislí vedci neboli schopní odhaliť manipulácie v štúdiách. Ani známe odborné časopisy by neboli schopné adekvátne skontrolovať štúdie bez pôvodných údajov. Podľa vedcov ale nemajú motiváciu, aby sa tým bližšie zaoberali.

Sú dvojnásobne finančne závislé od farmaceutického priemyslu, a to vzhľadom na uverejňovanie vysoko ziskovej reklamy, či mimoriadne výtlačky kupované farmafirmami na ich lieky. V oboch prípadoch ide o nemalé finančné čiastky.

Podľa Gascheho obaja autori spomínanej  knihy označili odborné časopisy za „práčky informácií“ pochybných štúdií. Napríklad podľa nich časopis „Journal of the American Academy of Child and Adolescent Psychiatry“ dodnes nestiahol štúdiu GlaxoSmithKline (GSK) „Study 329“, a tak sa naďalej bude citovať aj so svojimi zmanipulovanými výsledkami, dodáva na záver svojho komentára Urs P. Gasche v The Epoch Times.