Na Blízkom východe sa vyostril dlhoročný arabsko-izraelský konflikt, na ktorého pozadí sa môžu vážne zhoršiť vzťahy medzi Washingtonom a Izraelom a zvýšiť riziko veľkej vojny v regióne, píše server prvnizpravy.cz.

Už niekoľko dní v okolí mešity al-Aksá na Chrámovej hore v Jeruzaleme prebiehajú boje. Na svätom mieste tak pre Židov, ako aj moslimov došlo k stretu medzi izraelskou políciou a Palestínčanmi. Incident sa časovo zhoduje s výročím zmocnenia sa mesta Izraelom po šesťdňovej vojne v roku 1967.

Zvyčajne v tento deň prechádzajú účastníci pochodu moslimskými štvrťami. Mnoho Palestínčanov to považuje za úmyselnú provokáciu. Tento rok sa dátum pochodu zhodoval s poslednými dňami moslimského svätého mesiaca ramadánu.

USA, EÚ, Rusko a OSN vyjadrili znepokojenie nad stupňujúcim sa násilím a vyzvali všetky strany k zdržanlivosti. Na tomto základe môže dôjsť ku konfliktu medzi Izraelom a Washingtonom. Izraelské úrady požiadali Bidenovu administratívu, aby nezasahovala do eskalácie vo východnom Jeruzaleme.

Masaker v mešite

V pondelok 10. mája sa dostali stovky Palestínčanov do potýčky s izraelskými bezpečnostnými silami a hádzali na nich kamene. Polícia použila bleskové granáty, slzný plyn a gumové projektily, uviedla agentúra France-Presse. Pri stretoch boli zranené stovky Palestínčanov a niekoľko policajtov. Izraelská polícia uviedla, že pracuje "na odstránení násilia na Chrámovej hore spolu so zvýšenou aktivitou v iných oblastiach Starého mesta". Izraelská polícia predtým rozhodla, že počas každoročného pochodu Jeruzalemom zakáže Židom navštevovať oblasť, kde sa nachádza mešita.

Po mesiaci napätia sa zdvihla vlna násilia kvôli hrozbe vysťahovania palestínskych rodín z Jeruzalema

Izraelský najvyšší súd mal 10. mája zorganizovať rokovanie o odvolaní viac ako 70 ľudí, ktorí nesúhlasili s rozhodnutím vysťahovať sa v prospech organizácie židovských osadníkov. Zasadnutie bolo odložené kvôli nepokojom - Palestínčania hádzali kamene na izraelskú políciu, polícia reagovala omračujúcimi granátmi a vodnými delami. Nové šarvátky sa odohrali v blízkosti Damaskej brány Starého mesta.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu podporil policajnú akciu proti palestínskym demonštrantom a uviedol, že jeho vláda nedovolí, aby radikálne prvky narušili pokoj v meste.

Biden zatiaľ neplánuje uzavrieť veľvyslanectvo

Presun veľvyslanectva a uznanie Jeruzalema ako "hlavného mesta židovského štátu" inicioval Trump, ktorý bol ovplyvnený mocnou izraelskou lobby, do ktorej bol zapojený jeho zať Jared Kushner a tiež jeden zo sponzorov Republikánskej strany Sheldon Adelson.

Biden je oproti tomu, ako uviedol izraelský minister Tsachi Hanegbi, pripravený prijať tvrdú politiku voči Izraelu, hlavnému spojencovi USA na Blízkom východe. Najmä to platí pre izraelsko-palestínsky konflikt.

Caroline Glicková, izraelská odborníčka a členka rady pre výskum na Strednom východe Centra pre bezpečnostnú politiku, je presvedčená, že s nástupom Bidena k moci sa Blízky východ začal meniť na "sud pušného prachu".

"Z Afganistanu do Sýrie a predovšetkým medzi palestínskymi Arabmi je prudký nárast násilia. V Bidenovej administratíve a medzi demokratmi ako celkom neexistuje žiadny rozdiel medzi zahraničnou a domácou politikou. Vláda podporuje palestínskych Arabov, pretože Biden a jeho poradcovia uplatňujú rovnakú notoricky známu "politiku identity". V našej zahraničnej politike aj v našej domácej politike," tvrdí Glicková.