Komentár Josepha Croitora (TAZ)
Ankara je na ceste expanzie. Turecko to myslí vážne s nárokmi na bývalé oblasti Osmanskej ríše. Veľké mocenské vízie sú zrejmé najmä v severnej Sýrii.
Neoosmanizmus propagovaný vládou Recepa Tayyipa Erdoğana už dávno nie je iba rétorikou. Turecko je viac-menej už priamo „prítomné“ na niekoľkých bývalých územiach Osmanskej ríše, ktoré turecká vláda spája s niekdajšou seldžuckou éru.
V roku 1974 turecká vláda vyslala vojenské sily na severný Cyprus, (tiež jedno z niekdajších osmanských území), ktoré dodnes podporujú medzinárodne neuznaný bábkový štát Tureckú republiku Severný Cyprus. Erdoğan už vlani v novembri, keď navštívil severo-cyperskú pobrežnú osadu Varosha, ktorú kedysi obývali prevažne cyperskí Gréci, dal jasne najavo, že znovu zjednotenie rozdeleného ostrova vôbec neprichádza do úvahy.
Ako ďalej v komentári pripomína Joseph Croitoru, inak než v prípade Cypru je to so severnou Sýriou, tiež bývalým osmanským územím, ktoré leží priamo pred dverami Turecka. Tu sa turecké nároky uplatňujú ešte agresívnejšie. Od roku 2016 si Ankara „odtrhla“ oblasti vojenskými operáciami proti Islamskému štátu a najmä proti kurdskej autonómii. označovanej za teroristické hniezdo. Dosadila si tam svojich sýrskych vazalov z radov protiasadovských povstalcov.
Sýrska prechodná vláda (SIG) bola ustanovená v Istanbule v marci 2013 a pôvodne sídlila v juhotureckom meste Gaziantep, až kým sa nepresťahovala do severosýrskeho mesta Azaz. Podľa ich oficiálnych vyhlásení SIG riadi svoj vlastný štát, Arabskú Sýrsku republiku. Pri výbere názvu sa jednoznačne uplatňujú nároky na územie rovnomenného sýrskeho štátu, ktorému vládne Asad.
Samozrejme, štát SIG je súčasne produktom Turecka, čo naznačuje všadeprítomná dvojjazyčnosť - arabčina a turečtina. Na radniciach s tureckými zástavami a vlajkami SIG sú nápisy v arabčine a turečtine. Podobne je to aj na ďalších úradných budovách, školách a mládežníckych kluboch. Osobné identifikačné preukazy sa rovnako vystavujú dvojjazyčne.
Elektrická energia, telekomunikácie, mena, ako aj bankový a poštový systém v oblastiach ovládaných SIG pochádzajú z Turecka. Turecké stavebné spoločnosti zabezpečujú rýchle rozširovanie infraštruktúry. V Turecku sa tento paternalistický vplyv označuje za „pomoc sýrskym bratom“.
S priamou tureckou podporou sa v oblastiach SIG reštauruje alebo stavia čoraz viac mešít.
Západné médiá Erdoğanov neoosmanizmus často zosmiešňujú ako prejav veľmocenských fantázií a nostalgie za sultánom. Presadzovanie tvrdej geopolitiky sa však už dávno začalo a treba ho konečne začať brať vážne. Kritika na adresu Ankary v tomto smeru prichádza prineskoro, uzatvára komentár Joseph Croitoru pre TAZ.