Obvinenia, že Agentúra USA pre medzinárodný rozvoj je v skutočnosti „trójskym koňom“ zmeny režimu, kolovali roky. Vždy boli tvrdo domietnuté. Teraz sa však zdá, že Washington to verejne ​​potvrdil. Píše vo komentári Kit Klarenberg.

Potichučky poza bučky

Divízia, ktorá má dohliadať na americkú Agentúru pre medzinárodný rozvoj (USAID), 16. apríla v tichosti zverejnila prehľad činnosti organizácie vo Venezuele od januára do apríla 2019. Tieto objavy boli mainstreamovými médiami takmer všeobecne ignorované, hoci portál Grayzone na tento problém upozornil.

Počas tohto chaotického obdobia sa Juan Guaido vyhlásil za úradujúceho a oprávneného vodcu krajiny. Spochybnil legitimitu zvoleného prezidenta Nicolasa Madura. Toto viedlo k silným protestom, ktoré zachvátili ulice Caracasu. 23. februára boli nákladné autá prevážajúce „humanitárne komodity“ USAID z Kolumbie do Venezuely zastavené na hraničných priechodoch a podpálené.

Čo odhalil novinár Blumethal

Západné médiá a politici rýchlo obvinili z podpaľačstva vládu. Akciu označili za nezmyselný pokus zabrániť tomu, aby sa dôležité dodávky dostali k občanom, ktorí ich zúfalo potrebujú.

Novinár Max Blumenthal sa však v tom čase skutočne nachádzal vo Venezuele. Zhromaždil presvedčivé dôkazy o tom, že požiare založili aktivisti zameraní proti Madurovi. O dva týždne neskôr zverejnil The New York Times videozáznam, ktorý dokazuje, že to tak v skutočnosti bolo. Avšak kredit Blumenthalovi už portál nepripísal.

Krycí požiar v štýle šialeného Nera

Na túto udalosť sa konkrétne odvoláva posudok agentúry USAID. Pritom sa zdá, že pomoc sa do Caracasu nikdy nemala dostať. Incident s podpálenými autami bol v skutočnosti „krycou misiou“, za ktorou stál Washington, pokračuje v komentári Kit Klarenberg

V rozhovoroch s vyšetrovateľmi vyššie postavení pracovníci USAID pripustili, že programy agentúry „podliehajú zahraničnopolitickému usmerneniu Rady národnej bezpečnosti a ministerstva zahraničia“. Čo môže „mať vplyv na schopnosť USAID dodržiavať humanitárne princípy a zmierňovať operačné riziká“.

V područí CIA & Co.

Inými slovami bez ohľadu na to, aké pozitívne ciele môže jej distribúcia pomoci v niektorých oblastiach dosiahnuť, je agentúra v konečnom dôsledku zodpovedná americkým vojenským a spravodajským agentúram.

Posudok konštatuje, že bol reakciou na také „smernice“, ktoré zahŕňali „prijatie opatrení, ktoré sa odchyľujú od humanitárnych princípov a zvýšenia bezpečnostných a fiduciárnych rizík“. Takže USAID odoslala tieto nákladné vozidlá na venezuelské hranice.

Humanitárna pomoc ako prostriedok nátlaku

Ministerstvo zahraničných vecí a Rada národnej bezpečnosti údajne tento plán načrtli pre USAID. Stalo sa tak po tom, čo americká vláda v januári a februári 2019 „identifikovala humanitárnu pomoc USAID pre Venezuelčanov ako kľúčový nástroj na zvýšenie podpory“ pre nelegitímnu „dočasnú vládu Guaida a zvýšiť tlak na Madurov režim", píše vo komentári Kit Klarenberg.

Veľvyslancova päťbodová stratégia

Je zarážajúce vidieť temnú stranu USAID v oficiálnej správe určenej pre verejnosť. Jej rozsiahla a zákerná úloha v úsilí USA zvrátiť venezuelskú revolúciu je jasná od roku 2010. Vtedy WikiLeaks publikoval telegram veľvyslanectva USA z roku 2006, ktorý bol využívaný v Caracase.

Ďalej sa poznamenáva, že v auguste 2004 americký veľvyslanec načrtol „päťbodovú stratégiu“ svojho tímu vo Venezuele. Zahŕňala „prenikanie do politickej základne Cháveza, rozdelenie Chavisma, ochranu dôležitého podnikania v USA“ a „medzinárodnú izoláciu Cháveza“. Úrad agentúry USAID (OTI) bol „v tejto misii ústredným bodom". „Poskytoval rýchlu, flexibilnú a krátkodobú pomoc, ktorá bola zameraná na kľúčový politický prechod“ - t. j. uľahčenie zmeny režimu.

Podpora v objeme 15 miliónov USD

Medzi aktivity OTI vo Venezuele patrila podpora viac ako 300 mimovládnych organizácií po celej krajine. Agentúra využívala „technickú pomoc, budovanie kapacít, ich vzájomné prepojenie a medzinárodné hnutia“. OTI dostala finančnú podporu vo výške viac ako 15 miliónov dolárov.



Mnoho mimovládnych organizácií bolo údajne vytvorených osobitne zo zdrojov OTI. Celkom veľký trójsky kôň, aj keď destabilizačné úsilie USAID nie je vždy vedené pod falošnou zástavou demokracie a ľudských práv.

Kubánsky "Twitter" v službách CIA/USAID

Napríklad v roku 2014 vyšlo najavo, že OTI založila ZunZuneo, „kubánsky Twitter“, aby podnietila nepokoje v Havane. Bola postavená na základe spojitosti tajných spoločností a financovaná zahraničnými bankami.

V priebehu dvoch rokov si na sociálnej sieti zaregistrovali účty desaťtisíce Kubáncov. Plánom bolo vybudovať publikum a potom ich tlačiť k zosadeniu vlády Raula Castra. Používatelia si vôbec neuvedomovali, že platformu vytvoril USAID a že ich citlivé osobné údaje sa tajne zhromažďujú v službách budúceho štátneho prevratu.

Únosy, mučenie, vraždy a iné chuťovky

V reakcii na škandál vtedajší tlačový tajomník Bieleho domu Jay Carney uviedol: „USAID je rozvojová agentúra, nie spravodajská agentúra. Tvrdenia o opaku víria desaťročia, a to celkom pochopiteľne. V rokoch 1962 - 1974 bolo hlavným oddielom agentúry Úrad verejnej bezpečnosti (OPS), ktorý počas svojej existencie zaúčal tisíce policajtov v 49 krajinách a poskytoval im zbrane a pacifikačné vybavenie v hodnote niekoľkých miliónov."

Jeho riaditeľom bol Byron Engle, veterán Ústrednej spravodajskej služby (CIA). OPS poskytovala krytie svojim pracovníkom v zámorí. Na konci 60. rokov sa stal predmetom negatívnej kongresovej kontroly kvôli obvineniam, ktoré poskytoval, a personálu, ktorý trénoval. Incidenty súviseli s mučením, vraždami a únosmi v Latinskej Amerike.

Vzhľadom na to, že úsilie o odstránenie legitímnej vlády Venezuely zostáva v máji 2021 neúspešné, je pravdepodobné, že znetvorená exilová správa zhromaždila ešte väčší účet. Kto nakoniec túto statnú záložku zdvihne, je ktokoľvek, dodáva na záver Kit Klarenberg.