Politika Slovenska vo vzťahu k Rusku musí byť vyvážená. "Aj ostatné týždne ukázali, aký krehký vie byť mier. Provokácie s vplávaním amerických vojnových lodí do Čierneho mora, masívna propaganda o údajne nebezpečných manévroch Ruska, ktoré možno vpadne na Ukrajinu, až po dokázané-nedokázané údajné manévre ruských špiónov v Čechách." Citát Juraj Draxler.

Je to veľmi jednoduché

"Čo sa Ruska týka, propaganda o jeho údajnej rozťahovačnosti je nezmyslom. Stále platí to, čo platilo pri rozpade východného bloku a Sovietskeho zväzu. Krajina je relatívne vnútorne vyčerpaná, v mnohých oblastiach technologického rozvoja zaostáva za západom. Chcú a potrebujú mier a kľud, aby sa skonsolidovali." Uvažuje Draxler.

Sú jednoducho praktickí

"Ich prosperita zároveň v dohľadnej budúcnosti úzko súvisí s nerastným bohatstvom krajiny, rozloženom na ich obrovskom teritóriu. To znamená, že teritórium si veľmi ostražito budú chrániť. A zároveň, že im dosť záleží na prosperite ich obchodných partnerov (Nemecka a v podstate väčšiny EÚ vrátane nás), lebo len tak môžu aj oni svoje suroviny vyvážať."

Ochrana ruských záujmov

"Rusko si prirodzene bude chrániť svoje zóny záujmu, teda napríklad krajiny vo svojom tesnom okolí. Aj preto, že pre jadrovú veľmoc je to otázka prežitia. Spomeňme si, že prezident Kennedy riskoval ťažký konflikt len preto, aby dosiahol odstránenie sovietskych jadrových hlavíc z Kuby, čo bolo nebezpečne blízko všetkým strategickým inštaláciám na území USA a vytváralo to teoretickú možnosť prekvapivého úderu zo strany Sovietov. Z úplne rovnakého dôvodu Rusi nemôžu dopustiť mať vo svojej blízkosti akýkoľvek režim ochotný úzko spolupracovať s USA." Vrátil sa v argumentácii do histórie Juraj Draxler.

Američania to robia agresívnejšie

"Podobne si budú chrániť dopravné či vojenské koridory či proste spriatelené režimy. Nerobia to až tak agresívne ako Američania. Tí sa doteraz de facto riadia Monreoevou doktrínou a odmietajú od Aljašky po Ohňovú zem zniesť akýkoľvek režim, ktorý im ideologicky nevyhovuje. V Čile preto CIA pomohla zorganizovať prevrat len preto, že tam bola pri moci socialistická (pritom ani nie nutne prosovietska) vláda. Panamu krvavo napadli, aby si udržali moc nad prieplavom. Vymenili nie dostatočne proamerického prezidenta Aristida na Haiti (a ten ani nebol socialista alebo niečo podobné) a len nedávno zorganizovali prevrat v Bolívii." Podal iba stručný výpočet exportu demokracia z USA do sveta Juraj Draxler.

Amerika, Kuba a právo

"Dlhodobo sa darí udržiavať len Kube, voči ktorej Američania uplatňujú bezprecedentné sankcie. Pritom srdečne kašlú na medzinárodné právo. Krajina nemôže obchodovať nielen s nimi, ale prakticky zo žiadnou krajinou vo svojom karibskom okolí. To sú väčšinou viac či menej americké satelity. Ak by embargo nebolo, krajina by nepochybne na tom bola ekonomicky radikálne lepšie. No naši aktivisti vám, samozrejme, o embargu nič nepovedia. Ani o tom, že aj napriek nemu sa má priemerný Kubánec lepšie ako priemerný občan väčšiny krajín v oblasti Karibiku.

Rusko na americký štýl propagandy proste "nemá"

"Rusko, úplne rovnako ako každá veľmoc, vyvíja nejaké propagandistické aktivity, ale v tomto ťahá vyslovene za slabší koniec. Na americké ekosystémy ´mimovládok´, ale aj na celkom prirodzený americký kultúrny a politický vplyv proste nemajú. Reči o nejakej nebezpečnej ´hybridnej vojne´ sú na 90 percent čisté hlúposti.
A kto ich šíri?"

Rektálni alpinisti

Draxler si vzápätí odpovedá: "Úprimne, väčšinou ľudia, ktorí sú morálne a mentálne spôsobilí práve len na to, niečo papagájovať, upínajúc sa k tým, ktorých vnímajú ako mocnejších (čo je v tomto prípade Atlantik).
Ak by sme sa nachádzali v roku 1939, úplne rovnakí ľudia by vás zväčša presviedčali, že nacistické Nemecko je zjavne hospodárska a politická budúcnosť. A ak by sme boli v roku 1970, mnohí z týchto dnešných propagandistov by boli agresívni prosovietski politruci. To je úplne zjavné."

Dobré vzťahy s prosperujúcim Ruskom potrebujeme

"Väčšina ľudí u nás sa, chvalabohu, na to pozerá triezvo. A tak to má byť. Dobré vzťahy s prosperujúcim Ruskom potrebujeme aj hospodársky a najmä stabilita v Rusku a v jeho okolí je pre nás aj otázkou prežitia.
Lebo s vojnovými konfliktmi je to naozaj často tak, že sa zrazu zistí, že po vytváraní napätia vznikol oheň, ktorý sa len ťažko hasí."

"Aj preto si želajme budúcnosť s čo najmenšími presunmi techniky cez naše územie a s vyrovnanými politikmi ktorí poznajú historické a strategické súvislosti a hlavne majú nejakú morálku a nepredajnosť." Končí Juraj Draxler úvahu na sociálnej sieti.

(Medzititulky red. HD.)