Česká republika a ďalších 13 krajín, vrátane Nemecka či Francúzska, navrhujú vznik spoločnej vojenskej sily rýchlej reakcie EÚ, ktorá by zasahovala pri vznikajúcich medzinárodných krízach, píše ČTK

Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na nemenovaného vysoko postaveného únijného činiteľa. Podobné návrhy na vytvorenie spoločnej únijnej sily pred zhruba 20 rokmi vyzneli naprázdno.

Ministri obrany krajín bloku sa budú myšlienkou zaoberať vo štvrtok na pravidelnom stretnutí, ktorému bude predsedať šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell. Ten členské krajiny únie kritizuje za neochotu intervenovať v zahraničí, najmä v rúcajúcich sa štátoch, ako je Líbya. Českú republiku bude na štvrtkovom rokovaní zastupovať minister obrany Ľubomír Metnar.

Návrh predpokladá vznik brigády o 5000 vojakoch.

Jej súčasťou by mohli byť aj lode a lietadlá. Brigáda by mala pomáhať zahraničným demokratickým vládam, ktoré budú potrebovať naliehavú pomoc. Projekt podporujú okrem Česka aj Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Rakúsko, Belgicko, Cyprus, Grécko, Španielsko, Portugalsko, Írsko, Holandsko a Luxembursko.



"Ak chceme byť ako záruka bezpečnosti dôveryhodní, potrebujeme túto silu rýchlej reakcie," vyhlásil spomínaný činiteľ. Spomínanú veľkosť jednotky označil za "ambiciózny, ale nie príliš ambiciózny cieľ".

Únia o tom seriózne uvažuje

Únijní ministri sa návrhom budú zaoberať v rámci rokovaní o takzvanom strategickom kompase, ktorý má stanoviť obranné priority EÚ na nasledujúce desaťročie. Štáty o ňom vo štvrtok otvoria diskusiu, jeho schválenie sa predpokladá na budúci rok v marci. Spomínaná skupina krajín navrhla vznik spoločnej brigády v liste, v ktorom sa širšie vyjadruje k spoločnému prístupu EÚ k riešeniu akútnych krízových situácií, ktorý by sa mal podľa únijných štátov zlepšiť.

O vytvorení spoločných európskych ozbrojených síl sa prvýkrát diskutovalo už v roku 1999. V roku 2007 EÚ vytvorila systém bojových skupín o 1500 vojakoch, ktorí mali byť pripravení zasiahnuť v prípade kríz. Tieto bojovej skupiny ale nikdy neboli nasadené. Teraz by mohli vytvoriť základ pre takzvanú First Entry Force (Sila prvého nástupu), ktorá má byť súčasťou snáh EÚ o posilnenie obranných kapacít.

Od tohto roka má EÚ spoločný rozpočet na rozvoj výzbroje, pripravuje vojenskú doktrínu pre rok 2022 a vlani prvýkrát podrobne opísala svoje slabiny vo vojenskej oblasti.

EÚ sa musí naučiť "jazyk sily"

"Borrell vždy hovoril, že EÚ sa musí naučiť jazyk sily," povedal dnes spomínaný činiteľ. Európska únia v súčasnosti pri uplatňovaní svojho vplyvu vo svete vsádza skôr na diplomaciu, obchod a rozvojovú pomoc, jej vojenská prítomnosť je však obmedzená.

Vo vojenskej oblasti sa EÚ tradične spolieha na NATO na čele s USA, ale posledný americkí prezidenti, a najmä Donald Trump, po únii požadovali, aby urobila viac pre svoju vlastnú bezpečnosť, hlavne na svojich hraniciach. Lídri niektorých únijných krajín vrátane českého premiéra Andreja Babiša pritom ešte vlani pri vyjednávaní o viacročnom rozpočte EÚ hovorili o tom, že nie je potrebné zvyšovať výdavky na únijnú obranu a zdvojovať tým NATO.

Myšlienka posilnenia spoločnej európskej obrany sa stala naliehavejšou po odchode Británie z EÚ. Britskí predstavitelia pritom na nápady posilňovania spoločnej obrany EÚ alebo dokonca vytvorenia spoločnej únijnej armády reogavali so skepsou a nevôľou.