Komentár Eleny Pustovojtovej (Fond strategickej kultúry)

Zmeny, ktoré v súčasnosti prebiehajú vo svete, nie sú súťažou čísel

Prepady svetovej kapitalistickej ekonomiky pripisované „dôsledkom pandémie“ ukázali, že princípy riadenia, označované ako slobodné a demokratické, nielenže nemajú nič spoločné so slobodou a demokraciou, ale aj protirečia podmienkam prosperujúcej existencie štátov a ničia základy harmonického spolunažívania.

V skutočnosti sme svedkami procesu nenásilného ničenia západnej demokracie. A ak sa uvedomenie si tejto skutočnosti a hľadanie spôsobov dozrievajúcej transformácie moci v Európe a USA ešte nestali hlavnou témou práce západných think-tankov, znamená to iba to, že oddanosť starej ideológii zbavuje vyššie spomenuté think tanky horizontu myslenia.

Zoberme si niekoľko čísel. Kenský denník The East African uvádza, že MMF nedávno schválil mimoriadnu finančnú pomoc vo výške 142 miliónov dolárov pre 28 východoafrických krajín od Sudánu po Madagaskar. Drobná Rwanda získa najviac - 71,23 milióna dolárov. Jej susedka Burundi - 25,42 milióna.

Na čo dostanú africké krajiny finančnú pomoc od MMF?

„Na odľahčenie dlhovej záťaže“, ktorá predstavuje rovných 238 miliónov dolárov. Komu dlhujú? Samozrejme, Medzinárodnému menovému fondu. Znamená to, že milióny rozdané ako charita nepoputujú do Afriky, ale budú jednoducho prevedené z jednej kolónky účtovného výkazu MMF do druhej. Toto je názorný príklad západnej „filantropie“ ako ekonomickej slepej uličky, v ktorej sa nachádzajú všetky krajiny - využívajúce pomoc MMF.



Okrem toho je to ešte aj politická slepá ulička, pretože „charita“ MMF umožňuje v týchto krajinách Východnej Afriky udržať americké bábky pri moci. A aby nemali šancu, tak povediac, obrátiť sa na Čínu, sú v Keni, Somálsku a Džibuti rozmiestnené americké vojenské základne. Už dvadsať rokov tu funguje program Pentagónu „Stratégia pre krajiny subsaharskej Afriky“, v rámci ktorého sa ozbrojené sily USA podieľajú na zabezpečení dodávok strategických nerastných surovín z týchto afrických krajín - ropy, zlata, diamantov, medi, bauxitu, uránu, mangánu, kobaltu.

Kombinovaná spoločná bojová operačná skupina (Africký roh) pôsobí v Džibuti, Eritrei, Etiópii, Keni, Somálsku a Sudáne. Existuje aj špeciálna iniciatíva na boj proti terorizmu vo Východnej Afrike (East Africa Counter-Terrorism Initiative) zahrňujúca Džibuti, Eritreu, Keňu, Tanzániu a Ugandu. Kontroluje ju americké ministerstvo zahraničia, ktoré na túto iniciatívu každoročne vyčleňuje 100 miliónov dolárov.

Program ‘’Bezpečné nebo pre Afriku’’ (Safe Skies for Africa Initiative) kontroluje letecké spojenie v tomto regióne. Existujú aj programy vojenskych výcvikov a vzdelávania (IMET) a (ACOTA) a financovania vojenských operácií v zahraničí (FMF)...

Východná Afrika je pevne zamotaná do pentagónskej siete. Preto tu Washington môže meniť prezidentov hoc aj každý mesiac.



Program „nového otroctva“ v tejto časti sveta financuje spolu s USA aj Európska únia, Veľká Británia, Japonsko, Nemecko, Francúzsko, Holandsko, Švajčiarsko, Nórsko, Švédsko, Bulharsko, Luxembursko, Malta… A oni tento región nikam neposúvajú. A je vari niečo na druhej strane váh?

Západné médiá pozorne sledujú čo sa deje v Číne.

A HDP tam za prvý štvrťrok 2021 vzrástol  o 18,3 percenta v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Ide o najrýchlejší štvrťročný rast od roku 1992 a je o 6,5 percenta vyšší ako v predchádzajúcom štvrťroku. Pre západné ekonomiky sú to nedosiahnuteľné ukazovatele.

Zjavnou príčinou rastu ekonomiky ČĽR je rozvíjajúci sa domáci trh, štátna pomoc malým a stredným výrobcom a rastúci dopyt po čínskej produkcii v iných krajinách kvôli nedostatku vlastnej produkcie po všetkých lockdownoch. Zacitujem vydanie ABC :„Čínsky skok bol výsledkom vyššieho vývozu, keď sa továrne ponáhľali vyplniť zahraničné objednávky a o niečo neskôr výsledkom stabilného nárastu domácej spotreby, keď sa zákazníci vrátili do reštaurácií, nákupných centier a obchodov s automobilmi. Maloobchodné predaje v marci medziročne vzrástli o 34,2 percenta, čím prekonali 28-percentný rast očakávaný odborníkmi“.



 

Západní ekonómovia sú samozrejme presvedčení, že v priebehu roka bude rast čínskej ekonomiky oveľa miernejší. Podľa agentúry Reuters, druhá najväčšia ekonomika sveta na konci roka porastie najviac o 8,1 percenta. Za „pandémiu“ môžu samozrejme Číňania. Komunistická vláda v Číne samozrejme potláča slobodu slova, tlače, zhromažďovania a podnikania. A hoci je to druhá ekonomika sveta, jej zahraničný dlh je 16,25 bilióna dolárov.



Na všetky tieto ‘’samozrejme’’ majú Číňania výhrady. Napríklad, že USA, prvá ekonomika sveta, má zahraničny dlh takmer 28 biliónov dolárov, z toho skoro 20 percent voči Číne...

Pokiaľ ide o vojenské základne, tak Čína ich uprednosťňuje na svojom „Nová hodvábna ceta“ (One belt, one road - Jeden pás, jedna cesta), ku ktorému sa už do konca januára 2021 pripojilo 171 štátov, podpísaných bolo 205 dohôd o spolupráci a obchodný obrat Číny s krajinami nachádzajúcimi sa na trase „Novej hodvábnej cesty“ vzrástol o 21,4 percenta a dosiahol 383,24 miliardy dolárov (čo je 30 percent zahraničného obchodu ČĽR).

Zmeny, ktoré sa teraz dejú vo svete, však nie sú súťažou čísel. Ani súborom politických výrokov, zhromaždených na to, aby ublížili kolosu, ktorý zbohatol na cudzích vojnách a dlho ovládal svetovú ekonomiku dolárom a vojenskými základňami. Amerika ešte nepochopila, že Čína nie je konkurentom v obchode a dokonca ani potenciálnym protivníkom USA. Jednoducho, len ide vystriedať USA - so svojím chápaním svetového poriadku, ľudských hodnôt, medzištátnych vzťahov.

Americký minister zahraničia Anthony Blinken vo svojom vystúpení v Annapolise uviedol, že USA v oblasti obnoviteľných zdrojov energie zaostávajú za Čínou. „Je ťažké si predstaviť, že USA dlhodobú strategickú súťaž s Čínou vyhrajú, ak nedokážu stáť na čele revolúcie v oblasti obnoviteľných zdrojov energie“ cituje  Blinkena denník „Žen-min ž'-pao“. „Momentálne zaostávame... Ak ich nedobehneme, USA premešká šancu formovať budúcnosť... takým spôsobom, ktorý by odrážal naše záujmy a hodnoty“.

Ešte nepochopil, že nedoženú.