Komentár Susanne Ausicovej (The Epoch Tímes)

Ťažko sa veľakrát vyznať v spleti paragrafov, a to tak z pohľadu rodičov detí, ako aj učiteľov. Je preto na mieste o nich jasne, zrozumiteľne a vyčerpávajúco informovať, tvrdí bývalý nemecký sudca Hans-Christian Prestien.

Aj vďaka takýmto informáciám sa rodičia totiž dozvedia, že napríklad nútiť dieťa, aby povinne nosilo rúško, je v rozpore so zákonom. Týka sa to aj povinného dodržiavania odstupu či testovania žiakov na COVID-19 na školách.

Povinné nosenie rúška, testovanie žiakov na koronavírus či zatváranie škôl. Od prepuknutia koronakrízy sa toho veľa zmenilo, a to tak pre žiakov, ako aj ich rodičov i učiteľov Zatiaľ čo jedni dôsledne dodržiavajú prijaté nariadenia vlády, ďalší neskrývajú pochybnosti a nedôveru.

Palcové titulky vyvolalo napríklad rozhodnutie weimarského súdu, ktorý povinné nosenie rúška na školách a testovanie žiakov na koronavírus vníma ako ohrozenie blaha detí. Brisantné na celej veci je navyše to, že proti sudcovi sa následne viedlo vyšetrovanie a nariadená bola u neho domová prehliadka.

Ohrozenie blaha detí

Nedávno sa k aktuálnemu právnemu stavu a možnostiam najmä rodičov a učiteľov, ktorí nesúhlasia s vládnymi nariadeniami zasahujúcimi do života detí, vyjadril aj bývalý nemecký dlhoročný sudca Hans-Christian Prestien.  Autorka komentára Susanne Ausicová pripomenula právoplatné rozhodnutia súdov vo Weimari a Weillheime.

V rozsudkoch sudcovia klasifikovali testovanie detí na COVID-19 na školách, ako aj povinné nosenie rúška v školských zariadeniach ako riziko ohrozenia dobrých životných podmienok detí. Existuje ale aj rozhodnutie súdu v Lipsku, ktorý nariadil matke preskúmanie spôsobilosti vychovávať svoje dieťa, keď bola proti tomu, aby v škole nosilo povinne rúško.

A čo si takomto právnom stave myslí bývalý sudca Prestien? Rozsudok z Lipska ho prekvapil, pretože súd nebral do úvahy možné ohrozenie dieťa. V súvislosti s rozhodnutiami vo Weimare a Weillheime súd zakročil proti riaditeľom dotknuých škôl a aj učiteľom, ktorí naliehali na plnení nariadení. Zakázal im vydávať príkazy spojené s nosením rúška či testovaním.

Prestien má podľa vlastných slov niekedy pocit, akoby žil na inej planéte, pretože súdy niekedy rozhodujú nekompetentne bez zohľadnenia všetkých okolností a možných dôsledkov.  Súd je ale povinný chránil deti v prípade potenciálneho trvalého ohrozenia ich zdravého fyzického, duševného alebo emočného vývoja.

Opatrenia potláčajú slobodný rozvoj osobnosti

Autorka komentára Susanne Ausicová poukazuje aj na názor Geralda Hüthera, ktorý sa venuje výskumu mozgu. Hüther vo svojej štúdii hovorí o dopadoch na deti, ak sa obmedzujú ich potreby na pohyb, komunikáciu – slovnú či vizuálnu. Opatrenia potláčajú prirodzené, biologicky zdôvodniteľné potreby pre slobodný, ničím neobmedzujúci  rozvoj osobnosti. Bráni sa potrebám detí a očakáva sa, že budú „slepo“ nasledovať nariadenia.

Ďalší vedci Maaz, Hockertz či Rupprecht sa zhodujú v názore, že slobodný rozvoj osobnosti je potom narušený do takej miery, že z detí, takpovediac, vyrastajú automaty. Aj nemecký Spolkový ústavný súd rozhodol, že zásah do rodičovských práv nie je jednoducho prípustný, nesmie sa zasahovať do vzťahu rodič - dieťa, t.j. do práv dieťaťa a rodičov.

Deti potrebujú dospelých, aby ich chránili

Podľa Presiena mu rodičia i učitelia často kladú otázku, čo robiť, ak sú deti vystavené v škole psychickému a fyzickému stresu? Odpoveď je jednoduchá. Deti majú v zastúpení svojich rodičov právo na sebaobranu, rovnako ako aj učitelia, ktorí nesúhlasia s nezmyselnými príkazmi svojich nariadených, uzatvára svoj komentár Susanne Ausicová pre The Epoch Times.