Komentár Reinharda Wolffa (TAZ)
V koronovom roku si štáty vytýčili nové priority. Pokým ekonomika klesala, výdavky na zbrane stále rástli.
Globálne vojenské výdavky dosiahli v roku 2020 nový rekord. Informuje o tom SIPRI - nezávislý medzinárodný inštitút v Štokholme zameraný na výskum konfliktov, výzbroje, kontroly zbraní a odzbrojenia. Vo výročnej správe nazvanej Svetové vojenské výdavky vyčíslil náklady na zbrojenie na rekordných 1,981 bilióna dolárov. Kým celkový hrubý domáci produkt klesol podľa Medzinárodného menového fondu v koronovom roku 2020 o 4,4 percenta, vojenské výdavky sa reálne zvýšili o 2,6 percenta.
Podľa analytika SIPRI Diegu Lopesa da Silvu možno teda s istotou povedať, že pandémia nemala výrazný negatívny vplyv na globálne vojenské výdavky. Tie totiž naďalej rástli. Vôbec však nie je isté, či v tomto roku už nedôjde k výraznej zmene, dodáva autor komentára Reinhard Wolff.
Ako uvádza Wolf, Spojené štáty nadpriemerne zvýšili zbrojné výdavky, a to o 4,4 percenta na 778 miliárd dolárov. Je to 39 percent celosvetových vojenských výdavkov, respektíve toľko, koľko majú spolu krajiny na 2. až 13. mieste v svetovom rebríčku zbrojenia.
Členské krajiny NATO s 1,103 miliardami dolárov investovaných do zbrojárstva predstavujú 55 percent z celosvetových výdavkov.
Ešte viac než USA navýšilo vlani vojenské výdavky Nemecko: S 52,8 miliardy dolárov a nárastom o 5,9 percenta sa krajina prebojovala z 8. na 7. miesto tesne za Čínu, Indiu, Rusko, Veľkú Britániu a Saudskú Arábiu. Podľa SIPRI vzrástli zbrojné výdavky Nemecka od roku 2011 o 28 percent a ich podiel na HDP sa za toto obdobie zvýšil z 1,2 na 1,4 percenta, dodáva Reinhard Wolff.
V prípade Nemecka je to však ešte stále vzdialené od cieľa 2 percent HDP, ktorý si NATO stanovilo na zbrojné výdavky. Po tom, čo Francúzsko vlani s 2,1 percenta prekročilo stanovenú hranicu, je v tejto skupine „poslušných“ 12 z 30 členských štátov NATO. Podľa analytika Lopesa da Silvu však v niektorých prípadoch mohol zohrať úlohu nižší hospodársky výsledok spôsobený pandémiou.
Na 2. mieste po USA je Čína s odhadovanými 252 miliardami dolárov, čo je okolo 13 percent globálnych výdavkov. Podľa Reinharda Wolffa je to relatívne malý nárast o 1,9 percenta oproti predchádzajúcemu roku. Za desaťročie, teda od roku 2011, však výdavky na zbrojenie vzrástli o závratných 76 percent (!). Čína stále navyšuje investície do zbrojenia nepretržite už 26 rokov, čo je najdlhšia séria spomedzi všetkých krajín.
Podľa ďalšieho analytika inštitútu SIPRI Nana Tiana sú za tým dlhodobé vojenské modernizačné a expanzné plány krajiny s jasným cieľom – upevniť si svoje postavenie.
Vďaka pozitívnemu hospodárskemu vývoju aj napriek korone dosiahla Čína v roku 2020 podľa SIPRI nezmenený 1,7-pecentý podiel zbrojných výdavkov na HDP. Z Top 5 krajín s najvyššími výdavkami to predstavuje najmenšie zaťaženie HDP. Tretia India zaznamenala 2,9-percentý podiel. Naopak Rusko na 4. priečke dosiahlo s 4,3 percenta najvyšší podiel na HDP v tejto skupine krajín.
Vlaňajšie výdavky do zbrojenia v sume 1,981 bilióna dolárov predstavujú čisto matematicky 5,4 miliardy dolárov denne a 226 miliónov každú hodinu, uzatvára komentár Reinhard Wolff pre TAZ.