Matovič žije v 19. storočí a s touto intelektuálnou výbavou sa pokúša riadiť Slovensko 21. storočia. Kým kancelár Otto von Bismarck bol v 19. storočí priekopníkom a zakladateľom moderného nemeckého štátu, zápecník Matovič nás ťahá do močiarov zaostalosti a úpadku.

Poznámka na okraj

Tento komentár nehovorí o láske medzi mužom a ženou. Ani o láske rodičov k deťom. Tento komentár nepopiera význam oboch typov lásky. Len popisuje nespochybniteľné trendy bez nároku na ich morálne posudzovanie.



Ostatné iniciatívy magistra Matoviča na poli fiškálnej politiky a regulácie demografickej krivky si zaslúžia niekoľko poznámok. Dopredu upozorňujeme, že sa nebudú páčiť nielen amatérskemu ekonómovi sediacemu na štátnej kase, ale nebudú po vôli ani viacerým romantickým vyznávačom mnohodetných rodín.

Po prvé

Z historického hľadiska prestalo dieťa predstavovať ekonomické aktívum rodiny. Nech sa na to pozeráme akokoľvek, dnes je skôr ekonomickou záťažou. Kedysi už päť či osem ročné dieťa tvorilo hodnoty. Napríklad prácou na poli alebo v otcovej dielni. Kým sa dnes stane dieťa samostatne ekonomicky aktívne, trvá to približne 18 až 25 rokov. A to je obrovská finančná záťaž. Kedysi potrebovala rodina veľa detí, aby prežila. Dnes je to naopak.

Po druhé

Prinajmenšom vo vyspelom svete už nie je pre ženu nevyhnutné počítať v stratégii prežitia s manželstvom či partnerským životom. Zmenou sociálnych a ekonomických vzťahov v priebehu 20. storočia sa ženy emancipovali natoľko, že dokážu byť ekonomicky sebestačné. Niektoré dokonca aj ako slobodné matky. Avšak mnohé z nich radšej ostávajú bezdetné.

Po tretie

Môžeme nad tým krútiť nosom, no generácie, ktoré začínajú postupne preberať moc v krajinách vyspelého sveta, nevyhnutne nepodmieňujú partnerské spolužitie túžbou po reprodukcii. Orientujú sa skôr na zážitky ako na zdieľanie a obetovanie. Taká je realita.

Po štvrté

Pokrok v medicíne a biotechnológiách spôsobuje, že ľudia majú čoraz pevnejšie zdravie. A nielen dlhšie žijú, ale sú aj dlhšie zdraví. Preto môžu a aj chcú dlhšie pracovať. Z toho vyplýva, že aj pokles demografickej krivky nemusí nevyhnutne znamenať kolaps sociálneho systému.

Po piate

Tam, kde sa predsa len pokles demografickej krivky negatívne prejaví na množstve pracovnej sily, ani to ešte nemusí znamenať implóziu systému. Naopak, pracovná sila bude drahšia a z toho vyplýva, že bude tvoriť vyššiu pridanú hodnotu. Z toho logicky ústi záver, že aj do sociálneho systému bude drahšia pracovná sila schopná odvádzať vyššie odvody.

Poznámka na záver

Samozrejme, nie je všetko ružové, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Slovenská ekonomika by mala tvoriť hodnoty s oveľa vyššou pridanou hodnotou. Netvorí. A ak bude pokračovať súčasný chaotický spôsob riadenia krajiny, ani nikdy nebude. Napísať Plán obnovy pre 21. storočie si totiž vyžaduje nielen vzdelanie, ale aj mlčanie, uvažovanie a systematické plánovanie. Jediný systém, čo produkuje súčasný režim, je vojna na Facebooku a neustále vrieskanie. Tak aj vyzerajú plány na zvýšenie DPH na 25 percent, aby deti pracujúcich dostali mesačne po 200 eur. To je model 19. storočia. A to sme ešte urazili Otta von Bismarca.