Spomínate si ešte na 1. máj a na všetko, čo s ním bolo spájané? Niektorí si možno iba nostalgicky vzdychnú, iní sa pousmejú a niektorí aj ponadávajú na to, ako museli ísť do sprievodu a vykrikovať budovateľské heslá.

Viete však, s čím sa spája 1. máj a ako sa stal oficiálne Sviatkom práce a medzinárodnou oslavou všetkých pracujúcich? Uznesenie o oslavách prijal ustanovujúci kongres II. internacionály roku 1889 v Paríži na pamiatku všeobecného štrajku a masových demonštrácií chicagských robotníkov, ktoré sa konali roku 1886 za osemhodinový pracovný čas. Spomienku na socialistický 1. máj ponúka v zostrihu aj portál YouTube, odkiaľ sme čerpali aj my.

Demonštrácie a krvavá streľba do robotníkov „odštartovali“ sviatok práce

No späť k vzniku sviatku 1. mája. V roku 1886 sa všade v USA – od New Yorku po San Francisco zdvihla vlna demonštrácií. Centrom boja bolo Chicago, do ulíc ktorého vyšlo práve 1. mája 40 tisíc štrajkujúcich. Štrajky pokračovali ešte dva dni, ale 3. mája využila polícia stretnutie štrajkujúcich so štrajkokazmi a začala paľbu do robotníkov. Šesť osôb bolo zabitých a päťdesiat ťažko ranených. Po krvavých udalostiach v Chicagu rozpútali úrady v celých USA štvanice proti robotníckemu hnutiu a masovo zatýkali.



Po vzniku Česko-Slovenska bol 1. máj od roku 1919 vyhlásený za štátny sviatok. Prvomájové oslavy sa niesli v duchu boja proti nezamestnanosti a zhoršovaniu postavenia pracujúcich. V rokoch 1933 - 1938 vyjadrovali protest proti fašizmu a vojne. Prvomájové oslavy boli v období socializmu v Česko-Slovensku po vzore Sovietskeho zväzu spojené s prvomájovými sprievodmi s alegorickými vozmi. Mnohí tento sviatok obľubovali, pretože sa na ňom mohli stretnúť s množstvom priateľov a pomimo bol aj kopec zábavy, iní ho doslova nenávideli, lebo bol povinný.