Komentár Vladimíra Prochvatilova (Fond strategickej kultúry)

20-ročná vojna, ktorú vedú USA v Afganistane, sa nekončí, ale mení sa jej charakter

New York Times  odhalil plány Pentagónu na kontrolu Afganistanu po odchode amerických jednotiek a vojakov NATO.

„Americká armáda plánuje opustiť Afganistan najneskôr 11. septembra, “ píše NYT , „ ale Pentagon, americké spravodajské agentúry a západní spojenci diskutujú o tom, ako zabrániť tomu, aby sa krajina stala teroristickou základňou.“  Podľa New York Times, "Pentagón diskutuje so svojimi spojencami o presune jednotiek, možno do susedného Tadžikistanu, Kazachstanu a Uzbekistanu."

V prípade nevyhnutnosti zaháji Pentagon nálety na afganských militantov zistených prieskumnými dronmi, stíhačkami z jeho lietadlových lodí a strategickými bombardérmi pôsobiacimi v afganských krajinách susediacich s Perzským zálivom a Indickým oceánom. CIA predpovedá návrat Al-Káidy do Afganistanu a očakáva, že turecké spravodajské služby poskytnú pomoc v boji proti militantom z tejto organizácie.



Aj keď americká armáda opustí Afganistan, zostane tu 16-tisíc bojovníkov medzinárodných PMC, vrátane 6-tisíc Američanov. Preto je predčasné hovoriť o úplnom stiahnutí vojsk.

New  York  Times zistil, že v skutočnosti má Pentagón v Afganistane "o 1000  vojakov viac, než sa verejne priznal . " Niekoľko elitných jednotiek špeciálnych síl Pentagónu a CIA bolo vyradených z úradných záznamov, aby nedráždili verejnú mienku.

Iba pred mesiacom bola prognóza  NYT pre budúci vývoj udalostí v Afganistane optimistickejšia. Zdroje novín v spravodajskej komunite USA  verili , že vláda Ašrafa Ghaniho môže vydržať dva alebo tri roky, skôr, ako sa v krajine chopí moci Taliban.



Situácia sa však zmenila po tom, čo Taliban oznámil, že sa nemieni zúčastňovať na samite o mierovom urovnaní v Afganistane , ktorý sa má konať v Istanbule koncom apríla, až kým neopustia krajinu všetky zahraničné jednotky. Americký minister zahraničia Antony Blinken urgentne pricestoval do Kábulu, aby upokojil Ghaniho, ale len prehĺbil jeho obavy vyjadrením, že „Spojené štáty neplánujú zostať v krajine dlho“....

Mimochodom,  „Tajná tisícka“ elitných jednotiek špeciálnych síl, ktorá bola objavená  novinármi  NYT  tak či tak v Afganistane zostane.

Mnoho Američanov verí, že odchod americkej armády rozpúta občiansku vojnu medzi islamistickými skupinami v Afganistane.

Republikánsky senátor Lindsey Graham kritizoval  Bidenove rozhodnutie stiahnuť sily z Afganistanu. Graham uviedol: „Výsledkom dnešného rozhodnutia prezidenta Bidena je zrušenie určitého druhu poistnej zmluvy, o ktorej si myslím, že by zabránila opakovaniu 11. septembra.“ 

Hovorca Pentagónu John F. Kirby však  uviedol, že rozhodnutie Bidena stiahnuť vojakov z Afganistanu dáva americkej armáde príležitosť preorientovať svoje úsilie na naliehavejšie hrozby, spomedzi ktorými vyzdvihol Čínu a Rusko, čo vyvoláva „obavy Pentagónu o jeho prítomnosť v regióne.“



Ruskí vojenskí analytici naznačujú, že USA by mohli presunúť svoje jednotky z Afganistanu nielen do Tadžikistanu, Kazachstanu a Uzbekistanu, ale aj do svojich 26 tajných vojenských základní v Kirgizsku, ktoré sú kompaktnými tranzitnými bodmi na rýchly presun vojenského personálu - Cooperative Security Location  (body spoločnej bezpečnosti) alebo Lily-Pad (lekná) v americkom žargóne.

Celkovo 26 šesť z týchto amerických „lekien“ v Kirgizsku, je vybavených silným radarom a prieskumnými dronmi. Profesor David Wyne z University of Washington sa domnieva, že "Lilipads" sú hlavný prvok vojenskej stratégie USA na udržanie svetovej nadvlády, pretože "vám umožní urobiť viac za menej peňazí." 

Podľa jeho názoru najväčšie riziko vytvárajú tieto mini-základne tým, že zvyšujú napätie vo vzťahoch s Ruskom a Čínou v Perzskom zálive, ako aj v ropných oblastiach západnej a východnej Afriky. „Lilipads“ sú základom vojenskej stratégie „Axis of  Asia“, ktorú vyhlásil Barack Obama.

Kirgizsko nemá spoločné hranice s Afganistanom, preto nemožno vylúčiť vytvorenie podobných prekladísk v Uzbekistane a Tadžikistane, ktoré takúto hranicu majú.



Stratégia základní „Lilipads“, ktorú používa Pentagón v Iraku a Afganistane, sa  nazýva ešte stratégiou „ropnej škvrny“ (oil spot), ktorá sa šíri všetkými smermi a zaberá čoraz viac priestoru.

Americkí „vojenskí plánovači si sami vytvárajú možnosť nekonečných zásahov malého rozsahu, pri ktorých bude vždy pripravené veľké a geograficky rozptýlené množstvo vojenských základní pre okamžitý operačný prístup do ktorejkoľvek časti planéty. Inými slovami, predstavitelia Pentagónu snívajú o takmer neobmedzenej flexibilite, schopnosti reagovať úžasnou rýchlosťou na udalosti kdekoľvek na Zemi a teda o niečom, čo sa blíži úplnej vojenskej kontrole nad planétou, “ píše profesor Wyne.

Ak porovnáme tieto plány Pentagónu s projektom výstavby amerického koridoru Mazar-i-Sharif-Kábul-Péšávar, lobovaným Američanmi, cez ktorý bude, ako sme písali , možné rýchlo presunúť vojenskú techniku, streliva a paliva zo strednej Ázie do Afganistanu, je ľahké pochopiť, že Pentagón pracuje v rámci dobre premysleného plánu na zabezpečenie stálej vojenskej prítomnosti v makroregióne Stredná Ázia - Južná Ázia - Perzský záliv.

Táto stratégia, stará ako svet, sa nazýva „odíď, aby si mohol zostať“. Ba ešte aj, uchytiť sa ​​a upevniť svoje pozície v bývalých sovietskych republikách Strednej Ázie. Terčom odvetných útokov sa stanú všetky krajiny, z ktorých územia americká armáda udrie na afganských militantov.



20-ročná vojna, ktorú USA vedú v Afganistane sa nekončí, mení sa jej charakter. "Zabudnite na totálne invázie a rozsiahle okupácie na euroázijskej pevnine,"  píše  expert The Nation Institute  Nick Turse o novej vojenskej stratégii USA. „ Namiesto toho: sily špeciálnych operácií ... zástupné armády ... špionáž a prieskum ... drony ... kybernetické útoky a spoločné operácie Pentagonu so súkromnými vojenskými spoločnosťami.“

K tomu treba pripočítať „bezprecedentnú vzdušnú a námornú moc, humanitárne misie, ktoré jednoznačne plnia funkcie vojenských spravodajských služieb, rotačné rozmiestnenie pravidelných amerických síl vo všetkých azimutoch, rozširujúci sa rozsah spoločných vojenských cvičení a výcvikových misií, ktoré zabezpečujú de facto  „prítomnosť“ amerického vojska po celom svete a premeny zahraničných vojenských síl na bábkové armády. Toto je nová tvár amerického globálneho impéria.