Situácia s vakcínami a najmä rozličnými množiacimi sa mutáciami na koronavírus je pomerne neprehľadná. Vedci síce odporúčajú očkovanie, lenže práve proti novým mutáciám sú niektoré vakcíny málo účinné.

Vakcinácia je podľa odborníkov najúčinnejšia v boji proti COVID-19 a malo by ju absolvovať čo najviac ľudí. Lenže, je tu jedno lenže. Vo svete sa objavujú stále nové a nové druhy mutácií, proti ktorým nie sú súčasné vakcíny až také účinné. Platí to aj o vakcíne Pfizer a juhoafrickej mutácii koronavírusu. Viac o tejto problematike napísal Peter Weis z advokátskej kancelárie Weis & Partners.

Proti rýchlo mutujúcim RNA vírusom sa účinné vakcíny vytvoriť nedajú

Peter Weis poukazuje na zaujímavú štúdiu publikovanú univerzitou v Tel Avive. Podľa nej je preukázané, že po očkovaní vakcínou Pfizer proti COVID-19 je šanca, že ochoriete na juhoafrickú mutáciu (B.1.351) až 8-násobne vyššia ako u nevakcinovaných. Čo na to členovia odbornej komisie? Podľa názoru niektorých jej členov (Weis upozorňuje, že publikácia neprešla vzhľadom na krátkosť času štandardnou formou pripomienkovania všetkých členov) publikácia poukazuje najmä na to, čo tvrdí doktor Ján Lakota už cca 2 roky (t .j. aj v období pred covidom). Publikácia sa nezameriava na posudzovanie zníženej účinnosti očkovacej látky voči pôvodnému kmeňu patogénu, avšak, a to je znepokojúcejšie, interpretácia publikácie poukazuje na nasledovné:

Potvrdzuje správnosť Lakotovho tvrdenia, že proti rýchlo mutujúcim RNA vírusom sa účinné vakcíny jednoducho vytvoriť objektívne nedajú. Vírus mutuje pomerne rýchlo, imunitný systém „nestíha“. Zároveň hrozí:

• Prvotný antigénový hriech


• ADE (antibody dependent enhancememt) protilátkami zosilnený (horší, zlý) priebeh infekcie.

Z imunologického pohľadu vieme určite to, že vakcíny proti COVID-19 sú a aj budú pri RNA víruse kvôli vyššie spomenutému prakticky neúčinné, naviac môžu priebeh infekcie výrazne zhoršiť a často až do fatálneho „konca“.

Stále očkovať pri premenlivom patogéne sa nedá, trpí tým aj imunitný systém

Podľa Lakotu rozprávať o tom, že sa vyvinú „nové“ a „účinné“ vakcíny, je nezmysel, hnaný iba ekonomickými záujmami výrobcov látok. Budú vraj rovnako „účinné“ ako sú tieto, navyše vzniknú nové a nové mutácie vírusov. Zároveň sa vytvárajú a selektujú nové, „rezistentné“ kmene (rezistentné voči protilátkam).

„Je to podobné ako pri vzniku rezistencie na antibiotiká, ale mechanizmus resp. jeho podstata je v tomto prípade iná. Vírus však popri tom doslova zdivie a nezastaví ho nič. Samozrejme, očkovať, očkovať a očkovať pri premenlivom patogéne sa nedá, navyše tým trpí imunitný systém. Buď sa zrúti (a nebude reagovať na nič), alebo zbesnie – začne klonálne proliferovať, čo znamená len jedno – nádorové (rakovinové) bujnenie. A toto zrejme nechce docieliť nikto,“ vysvetľuje doktor Lakota.

Zachrániť renomé vakcinácie COVID-19 už v tomto prípade môže podľa Lakotu len vrátiť sa do stavu spred roka. A urobiť to, čo sa neurobilo – naozaj správnymi vedeckými postupmi dosiahnutá definícia patogénu, prípadne súboru patogénov.

„Ani prípadný paradoxný výsledok, ktorý by určil, že podstata patogénu nie je RNK vírus (alebo výlučne RNK vírus), by však už nezaručil, že vakcíny na COVID-19 zažijú svoj comeback (iba by spochybnil závery citovanej štúdie),“ dodáva Lakota.

Podľa neho ani cesta vyčkávania na dosiahnutie kolektívnej imunity nemusí byť tá jediná správna. A to práve kvôli problematickej definícii patogénu, aj keď sa podľa dostupných štatistických dát k nej vraj blížime, ak berieme do úvahy potrebu dosiahnutia úrovne 60-70 percent.