Čoraz častejšie sa na verejnosti objavuje téma novely vysokoškolského zákona, ktorú akademici rázne odmietajú. Viaceré vysoké školy pritom vstúpili do

alebo

Draxler: Vysoké školy sa vyhrážajú štrajkom a „nezávislé médiá“ si to nevšímajú?

Klub dekanov fakúlt vysokých škôl kritizoval ministra školstva Branislava Göhlinga za pokus zlikvidovať nezávislosť a samosprávu vysokých škôl. Nezáujem médií o túto tému si v statuse všíma exminister školstva Juraj Draxler. Čítať ďalej

25 | 02 | 2021 | Jozef Uhlárik

i. Takýto rázny

Vysoké školy sa Gröhlinga neobávajú, sú pripravené štrajkovať

Ministerstvo školstva pripravuje novelu zákona, ktorá sa má týkať vysokých škôl. Podľa dostupných informácii sa má upraviť systém riadenia a činnosti samosprávnych orgánov. Taktiež sa má obmedziť sloboda a autonómnosť univerzít, informuje portál... Čítať ďalej

24 | 02 | 2021 | Marek Molnár

pritom vysoké školy nevyjadrili ešte za žiadnej predchádzajúcej vlády po novembri 89.

Samotné vysoké školy , že predmetná novela vôbec nerieši kvalitu vysokoškolského vzdelávania, ale iba oberá vysoké školy o autonómnosť a umožňuje dosadenie politických nominantov do ich riadenia. Sporný má byť práve bod voľby nového rektora, ktorého by po novom volila správna rada, ktorej väčšinu členov menuje a odvoláva bez udania dôvodu minister.

Rovnako sa novelou má znížiť aj vplyv študentov na rozhodovacie procesy v rámci akademickej obce. Tí by podľa novely prišli o súčasné rozsiahle zastúpenie, ktoré predstavuje až jednu tretinu hlasov a získali by tak po novom iba jeden jediný mandát s jedným hlasom. To všetko navyše bez ohľadu na veľkosť univerzity, či vysokej školy.



Novela však nijakým spôsobom nerieši najzákladnejšiu otázku, a tou je jednoznačne jej prínos k skvalitneniu vysokoškolského prostredia. Z navrhovanej novely totiž vôbec nie je jasné ako by sa táto zmena mala podpísať na zvýšení kvality vysokých škôl. Za túto oblasť by mimo iného už po novom zodpovedala Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo.

Za pozornosť stojí však dôvod novelizácie vysokého školstva a najmä moment kedy sa táto téma začala objavovať na verejnosti.

Azda najškandalizovanejším momentom v akademickej obci bola nového dekana Fakulty informatiky a informačných technológií (FIIT) na Slovenskej technickej univerzite. Demokratická voľba dovtedajšej dekanky Bielikovej neprešla podľa očakávaní a tá obratom označila svoju prehru a proces volieb za zmanipulovaný.



Jej zástancovia na znak znefunkčnili akademický senát fakulty a správu nad fakultou prevzal akademický senát univerzity. Navyše po svojom nástupe nový dekan svoju predchodkyňu nemilosrdne prepustil zo zamestnania. Dôvodom malo byť zneužívanie štipendií, ktorými Bieliková mala obchádzať daňové zákony. Univerzita to následne potvrdila podaním dodatočných daňových priznaní.

Po samotných voľbách na FIIT, a po jednoznačnej prehre profesorky Bielikovej sa na verejnosti objavili prvé zmienky o potrebe vysokoškolský zákon. Reálne kontúry novely zákona, tak ako ich poznáme dnes sa objavili bezprostredne po vyhrotení sporu na samotnej Slovenskej technickej univerzite. Ten vyvrcholil až do odvolania profesora Fikara z postu rektora univerzity akademickým senátom.

Samotné odvolávanie bolo pomerne široko medializované a spor bol napokon rozhodnutý až súdom. Paradoxne však v tomto spore samotný Fikar ako občan žaloval seba samého ako rektora Fikara. Súd však túto žalobu odmietol a prezidentka bola už nútená následne po dlhých mesiacoch Fikara odvolať z postu rektora Slovenskej technickej univerzity. Tým bola potvrdená správnosť a zákonnosť postupov a kompetencií akademického senátu univerzity.



Takýto výsledok však znemožňuje do budúcna akokoľvek ovládať akademickú obec z pohľadu politickej moci, keďže sa týmto procesom stala ešte nezávislejšou. Súčasná politická moc na Slovensku sa však pripravenou novelou snaží túto nezávislosť úplne potlačiť a donútiť tak vysoké školy podľahnúť politickému tlaku.

Politizácia z vrchnej úrovne riadenia by umožnila prerastenie spolitizovaných nominantov až do najnižších štruktúr vysokých škôl. Novela totiž primárne rieši iba takto politicky organizované riadenie vysokých škôl, aby bolo možné voliť dekanov a iných najbližších spolupracovníkov podľa želania dotyčnej politickej garnitúry a všadeprítomnej oligarchickej lobby.

Minister Gröhling sa snaží presadiť novelu vysokoškolského zákona aj napriek masovému odporu všetkých vysokých škôl a ich reprezentácie. Nezdá sa však, žeby takýto politický tlak pochádzal z hlavy bývalého kaderníka.



V skutočnosti za vznikom tejto novely stojí brat neúspešnej kandidátky bývalej dekanky profesorky Bielikovej. Ide o pomerne významného, a dostatočne známeho ekonóma Martina Barta.

Martin Barto je známy ekonóm, bývalý príslušník Slovenskej informačnej služby a takisto bývalý viceguvernér Národnej banky Slovenska. V roku 2020 figuroval aj v mimovládnej organizácií INEKO, ktorej sponzorom je americká ambasáda a Otvorená spoločnosť Georga Sorosa. Mimo iného je členom politickej strany, Sloboda a solidarita, ktorá sa snaží novelu vysokoškolského zákona presadiť i napriek odporu všetkých reprezentácií vysokých škôl.

Takže tvrdenie, že za dôvodom vzniku novely vysokoškolského zákona sú len prehraté voľby profesorky, ktorá má za chrbtom vplyvného brata a ten je zhodou okolností v tej istej politickej strane, ktorý predmetnú novelu pripravuje a presadzuje za každú cenu, nemožno považovať iba za náhodu. Navyše je Barto konškolák s neúspešným a odvolaným rektorom Fikarom. Spolu navštevovali tú istú školu.

Minister Gröhling tak už vyznieva vo svojom snažení o rozvrat akademickej slobody a nezávislosti, iba ako pomstychtivý plagiátor, ktorý nemá ani len potuchy na akú samovražednú misiu sa nechal nahovoriť.