Vo svojej výročnej správe predloženej na stretnutí parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť v Tbilisi, autori obviňujú Moskvu z uskutočňovania kybernetických útokov a informačnej vojny.

Tvrdia, že „okupácia Abcházska a Južného Osetska“ predstavuje „stav existenciálnej hrozby“ pre Gruzínsko. Úradníci sa ďalej domnievajú, že takzvaná expanzívna politika Ruska v oblasti Čierneho mora a južného Kaukazu obmedzuje rozvoj krajiny a zasahuje do „bezpečnosti nielen južného Kaukazu, ale celej Európy“.

Spor má korene v minulosti

Obvinenia Tbilisi majú korene na začiatku 90. rokov, keď sa dve z bývalých gruzínskych provincií - Južné Osetsko a Abcházsko, ktoré sú domovom rôznych etnických skupín, usilovali o nezávislosť.



Gruzínsko-ruskú vojnu v roku 2008 spustil vtedajší prezident krajiny Michail Saakašvili nariadením svojim jednotkám dobyť juhoosetské hlavné mesto Cchinvali.

Vojna skončila raz-dva

Rusko reagovalo prejavom vojenskej sily a vojna sa rýchlo skončila. Po tom Moskva uznala odtrhnuté regióny ako nezávislé štáty, čo viedlo k obvineniu zo strany Tbilisi, že sú „okupované“ jej severným susedom.

Neskôr, v roku 2014, Rusko a Abcházsko podpísali dohodu o „strategickom partnerstve“, čím vyvolali ešte viac obvinení z anexie, ktoré Gruzínci vzniesli proti Moskve.

Rusko obvinilo aj NATO

Nová správa s posledným kolom obvinení prišla na tlačovej konferencii po stretnutí Severoatlantickej rady 24. marca. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg obvinil Rusko zo zasahovania do gruzínskych záležitostí.

„Napriek dlhoročnému tlaku a úsiliu o zapojenie sa do zmysluplného dialógu zvýšilo Rusko model represívneho správania doma a agresívneho správania v zahraničí,“ vyhlásil vodca vojenského bloku vedeného USA.