Vláda na svojom pondelkovom rokovaní rozhodla o predĺžení núdzového stavu, ktorý sa mal končiť 28. apríla, o ďalších 30 dní. V súlade s prijatým uznesením vlády sa teda nemôžu robiť ani politické zhromaždenia. Právnik hovorí, že je to veľmi významný aspekt, ktorý treba brať do úvahy.

Stretnúť sa môže len šesť osôb

"Keď sa otvárajú prevádzky, mali by sa umožniť aj politické demonštrácie a manifestácie, ktoré však treba robiť civilizovaným spôsobom," upozorňuje Bujňák. Zásah do zhromažďovacieho práva je fakticky úplný, kým právo pohybu je obmedzené iba čiastočne.



Podľa Bujňáka sú obe tieto práva dôležité a medzi základnými právami nemožno robiť hierarchiu dôležitosti. Ale úplne zakázať jedno zo základných práv je nonsens.

"Naozaj sa dá takéto protestné zhromaždenie urobiť aj slušným a civilizovaným spôsobom. Ľudia tam môžu dodržiavať základné hygienické opatrenia a respiračnú etiketu. Je preto neprimerané, keď sa kontinuálne toto zhromažďovacie práva takýmto spôsobom potláča," upozorňuje právnik.

Vláda o demonštráciách nechce ani počuť

Ďalej prekvapuje tvrdením, že vláda má podľa ústavného zákona o bezpečnosti štátu počas núdzového stavu možnosť podmieniť zhromaždenie povolením. To sa zatiaľ nestalo.



Ale niečo sa s tým predsa dá robiť. Na Ústavnom súde takýto zákaz môžu napadnúť tri oprávnené subjekty. Hlava štátu, generálny prokurátor a skupina 30 poslancov národnej rady.

Ústavný súd sa však v posledných mesiacoch už núdzovým stavom zaoberal dvakrát. "Mali sme tu dve rozhodnutia, z októbra 2020 a konca marca 2021, ktoré priniesli viacero záverov zlepšujúcich právnu istotu náš všetkých," hovorí ústavný právnik.

Ďalším významným aspektom je podľa Bujňáka tiež stanovenie mantinelov vláde. "Obe rozhodnutia nám teda veľmi pomohli, pretože rozhodnutí Ústavného súdu máme veľmi málo," uzatvára právnik.