Konstantin Gavrilov, vedúci ruskej delegácie pre kontrolu zbraní, v utorok vo Viedni na stretnutí o vojenskej bezpečnosti tvrdil, že ďalšie strany zmluvy ignorovali sťažnosti Moskvy.

Amerika vystúpila vlani

Vlani v máji, ešte za prezidenta Donalda Trumpa, Washington oznámil, že odstúpi od zmluvy o otvorenom nebi. To sa potvrdilo o šesť mesiacov neskôr, v novembri.

Dohoda bola podpísaná v roku 1992 a mala slúžiť ako opatrenie na budovanie dôvery po studenej vojne. Do platnosti vstúpila o desať rokov neskôr a signatárom umožnila absolvovať neozbrojené lety nad územím ostatných účastníkov.



To v podstate znamená, že strany sa mohli bez akejkoľvek eskalácie napätia navzájom otvorene poobzerať po území toho druhého.

Žiadne dodávanie informácií USA

Keďže Amerika už nie je súčasťou programu, Rusko sa chce uistiť, že signatári Otvoreného neba, ktorí sú tiež členmi vojenského bloku NATO, nebudú zdieľať svoje údaje s USA.

"Ako je dnes bežné pre našich protivníkov, tieto sťažnosti neboli zohľadnené a často neboli ani komentované," uviedol Gavrilov. „V zásade sme vyjadrili pripravenosť zaoberať sa týmito problémami vrátane obáv Ruska a našich partnerov.“



Poznamenal však, že „praktická diskusia“ bude možná až potom, čo USA „jasne a jednoznačne“ povedia, že sa k dohode vrátia.

V januári ruské ministerstvo zahraničia oznámilo, že začalo domáce konanie na odstúpenie od zmluvy. Vo svojom vyhlásení uviedlo, že tento krok prichádza po „nedostatočnom pokroku v rokovaniach o pokračovaní zmluvy za nových okolností“.

Nebudeme čakať večne

Začiatkom tohto mesiaca ruský minister zahraničia Sergej Lavrov odhalil, že Moskva chce v dohode zostať, pokiaľ je to možné, ale iba v prípade, že USA rezignujú. "Nerozumieme, či sa Američania k zmluve vrátia alebo nie," uviedol. "Očakávame konečné objasnenie tejto otázky. Čoskoro ... Nemáme v úmysle čakať večne."



V súčasnej dobe je do zmluvy zapojených 34 krajín, vrátane väčšiny Európskej únie. Koncept bol prvýkrát navrhnutý Sovietskemu zväzu v roku 1955 americkým prezidentom Dwightom D. Eisenhowerom. Moskva ho však pôvodne odmietla.

Dohoda bola nakoniec podpísaná v Helsinkách o 37 rokov neskôr a nadobudla platnosť o desať rokov neskôr.