Výbor ministrov opätovne zdôraznil oddanosť nezávislosti sudcov súdu. Uvažuje o ďalších kontrolných prostriedkoch. Nedávny škandál odhalil nadmerné zastúpenie niekoľkých mimovládnych organizácií na ESĽP. Správa Rady Európy takéto praktiky odsúdila, píše francúzske Le Figaro.

Riziko konfliktu záujmov sudcov ESĽP

V reakcii na písomnú otázku niekoľkých poslancov odpovedali ministri zahraničných vecí 47 členských štátov Rady Európy na obavy týkajúce sa nezávislosti sudcov Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP). Stalo sa tak v nadväznosti na tri samostatné otázky od poslancov Parlamentného zhromaždenia. Dvaja z nich za stranu EPP a jeden za stranu Európskej konzervatívnej pravice.

Poslanci poukázali na riziko konfliktu záujmov medzi sudcami ESĽP. Podporili závery správy Európskeho strediska pre právo a spravodlivosť (ECLJ). Uvádza sa v nej, že z približne stovky sudcov zasadajúcich v ESĽP až dvadsaťdva pochádzalo priamo z Nadácie otvorenej spoločnosti (OSF). Alebo zo združení financovaných touto mimovládnou organizáciou.



V správe bolo uvedených viac ako 88 prípadov, v ktorých bola zapojená jedna z mimovládnych organizácií pridružených k OSF a v ktorých najmenej jeden zo sudcov pochádzal z tej istej asociácie. Od roku 2009 „sa vyskytlo iba dvanásť prípadov priznaného konfliktu záujmov, v ktorých sudca dobrovoľne odstúpil s pravdivým odôvodnením", všíma si ECLJ.

Postupy námietok zaujatosti sú stále veľmi neurčité

V písomných otázkach poslanci osobitne poukázali na malý počet európskych sudcov, ktorí predtým pôsobili ako sudcovia. Obviňujú Európsky súd pre ľudské práva, že dáva príliš veľkú dôveru právnikom z mimovládnej lobby. Odsúdili tiež absenciu účinného postupu odstúpenia sudcov a vznesenia námietky v prípade možného konfliktu záujmov. Maďarský europoslanec Barna Pál Zsigmond sa pýtal, „ aké opatrenia prijme Výbor ministrov v rámci reformy súdu s cieľom napraviť slabiny systému a obnoviť dôveryhodnosť súdu?“

Do roku 2024 by sa mohli prijať ďalšie kroky na posilnenie nezávislosti sudcov

Výbor ministrov pripomína v preambule reakcie systém menovania sudcov zavedený v roku 2010 s cieľom zaručiť nezávislosť súdu. Týmto bola poverená poradná skupina odborníkov, ktorá vydávala stanoviská k trom kandidátom predloženým členskými štátmi EÚ. Táto skupina nesie zodpovednosť za hodnotenie ich vhodnosti a nezávislosti, pokiaľ ide aj o možný konflikt záujmov.



Spomína však aj iniciatívu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy „zameranú na zabezpečenie transparentnosti a efektívnosti postupov pri voľbe sudcov “. Pripúšťa, že by to mohlo byť ešte predmetom ďalšej štúdie. Na záver pripomína nadchádzajúcu revíziu: „ďalšie prostriedky na zabezpečenie uznania postavenia a odpracovaných rokov sudcov Súdneho dvora, čím sa poskytujú ďalšie záruky zachovania ich nezávislosti, a to aj po skončení ich funkčného obdobia “. Do roku 2024 by sa preto mohli prijať nové opatrenia na posilnenie nezávislosti sudcov.

Jedno z opatrení, ktoré vo svojej správe navrhol ECLJ, obsahovalo tento návrh: "Požiadať sudcov ESĽP predložiť čestné vyhlásenie o možnom konflikte záujmov, keď sa ujmú funkcie. Riaditeľ ECLJ Grégor Puppinck je presvedčený, že jeho závery Výbor ministrov "implicitne prijal", pretože ich nijako v reakcii na písomné otázky poslancov „nespochybňuje“.