Komentár Jasona Isaaca (The Epoch Times)
Katastrofické scenáre ku COVIDu-19 a sporné modelové výpočty ku klimatickým zmenám. Často nesprávne. Komu sú užitočné?
Čo majú spoločné správy o pandémii COVID-19 a klimatické zmeny? Preferujú nereálne, ale pozornosť pútajúce modely!
Keď sa začal šíriť nový koronavírus, správy boli plné predpovedí o hromadnej infekcii, ktorá zaplaví nemocnice pacientmi a spôsobí závratnú úmrtnosť.
Hovorilo sa, že COVID-19 bude mať len v USA na svedomí milióny ľudských životov a pôjde o apokalyptickú pandémiu, v ktorej budú pacienti ponechaní napospas osudu zomierať priamo na uliciach. Ľudia budú vykupovať konzervy a toaletný papier, akoby sa blížil koniec sveta.
Hoci nemožno bagatelizovať žiadne úmrtie ani chorobu a každá strata života je tragédiou, šírenie paniky okolo koronavírusu bolo prehnané. Život Američanov sa postupne konečne dostáva do normálu. Teraz sa nám zdá smiešne, ako slepo sme verili predpovediam o konci sveta, ktoré sa masovo šírili médiami, píše vo svojom komentári Jason Isaac.
Malo by preto pre nás byť lekciou ako pristupovať k podobným kontroverzným témam, ako sú napríklad klimatické zmeny, pri ktorých sa často používajú sporné dátové modely.
Problém s dátovými modelmi je, že sú čisto štatistické, nie vedecké a ich výsledky sa menia v závislosti od kritérií použitých na ich vytvorenie.
Navyše údajové modely k infekčným chorobám sú často skôr krátkodobé, nejde o dlhodobejšie predpovede, a treba ich takto aj vnímať, pokiaľ ide o spoľahlivosť. Prinášajú „len“ rad možných výsledkov, ale nie absolútnu istotu, zdôrazňuje Jason Isaac.
Vzhľadom na to, že sa naše poznatky o nových chorobách a správaní obyvateľstva, ako aj vládne politiky rýchlo menia, mení sa aj platnosť modelových prognóz. Niektorí vedci ich preto označujú za nesprávne, ale užitočné.
Vedci zo všetkých odborov by si preto mali túto lekciu z COVIDu-19 zobrať k srdcu, najmä tí z oblasti klimatológie. Veľký rozruch spôsobovali dramatické novinové titulky o katastrofickom globálnom otepľovaní, pričom použité dátové modely mali podporiť či „ospravedlňovať“ klimatické programy vlád veľkých štátov. Boli rovnako nesprávne ako v prípade COVID modelov, ktoré prispeli k masovej panike.
Ako ďalej poznamenáva autor komentára, mnohé klimatické modely sú vybudované na nereálnych kritériách a prognózy sú tak nanajvýš otázne.
Aké si teda majú klimatológovia zobrať ponaučenie z dátových modelov ku koronavírusu? Klimatické modely by mali pracovať s reálnymi kritériami zohľadňujúcimi skutočné trendy v oblasti energetických zdrojov, technického pokroku, emisií skleníkových plynov.
Navyše správne modely by sa mali používať na správny účel. Niektoré sú krátkodobé, iné dlhodobejšie. Mali by byť navrhnuté tak, aby zohľadnili celý rad možností na základe dostupných znalostí.
Vedci a najmä médiá musia vedieť rozoznať únosné hranice dátových modelov. Ani tie najsofistikovanejšie výpočty nedokážu presne predpovedať, čo čaká budúce generácie, tvrdí Jason Issac. Modely by mali prinajlepšom slúžiť skôr ako usmernenie, a nie ako príčina fatalistických poplachov. Údaje by mali tvorcov politík povzbudiť k tomu, aby používali rozumný úsudok a nešírili hystériu.
Rozumná diskusia o mätúcich premenných a štatistických obmedzeniach nie je sexi a médiám často neprináša viac „kliknutí“, ktoré potrebujú od svojich čitateľov. Verejnosť si však zaslúži vedieť pravdu, uzatvára svoj komentár Jason Isaac v The Epoch Times.