Podľa odborníčky na diplomatické vzťahy a protokol Moniky Sofii Soročinovej by vyhostenie troch diplomatických pracovníkov veľvyslanectva Ruskej federácie (RF) v Bratislave malo byť riadne prešetrené. Uviedla to v rozhovore pre český Sputnik news.

Ako hodnotíte gesto Slovenska týkajúce sa vyhostenia troch ruských diplomatov?

Monika Sofiya Soročinová: Existuje početné množstvo spôsobov, ako vyjadriť solidaritu v rôznych prípadoch. Vyhostenie diplomatov, ktoré je v prípade slovenskej republiky momentálne úplne bezdôvodné, je však z môjho pohľadu jednoznačne nepriateľským aktom voči Ruskej federácii. Rovnako ako by tomu bolo aj v prípade vyhostenia z iných štátov. Ak by sa tieto krajiny rozhodli vyjadriť "solidaritu" s ČR takýmto spôsobom, argumentačne to celé stojí na vode.

Čo sa týka výbuchu vo Vrběticích, ani slovenská strana, rovnako ako Česka republika, nakoľko som sa mala možnosť dopýtovať, nedisponuje potrebným počtom dôkazov. Momentálne SR odmieta zverejniť relevantné podklady. Takýto akt vyjadrenie solidarity ja nepovažujem za adekvátny ani zo strany Slovenska, ani zo strany iných štátov.



To, že premiér Slovenska Eduard Heger, s podporou niektorých ministrov (ministra obrany Jaroslava Naďa a ministra zahraničia Ivana Korčoka), nechal vyhostiť troch ruských diplomatov, nie je prejavom solidarity. Ide skôr o prejav politickej a diplomatickej nezrelosti a neschopnosti viesť konštruktívny dialóg s našimi partnermi.

Absentuje pritom hľadanie schodnejších riešení, či už sa jedná o Česko, od ktorého sme sa ani nedočkali relevantných dôkazov ohľadom výbuchu vo Vrběticích, alebo od Rusov, ktorým sme nedali ani priestor na vyjadrenie sa k týmto skutočnostiam. Jednoducho, prejavila sa totálna nesuverénnost súčasnej Vlády SR. Toto rozhodnutie je jednoznačným excesom slovenskej vlády, za ktorý môžeme od ruskej strany očakávať minimálne rovnakú odvetu.

Podobným správaním ženieme klasickú diplomaciu, ktorá predstavuje tzv. Soft power, teda mäkkú silu, do zániku. Ak prídeme o soft power - mäkkú silu, zostane nám už len hard power, teda tvrdá sila, čo by bolo pre ľudstvo fatálne. Preto by sme si mali položiť otázku, či toto je a má byť naším cieľom namiesto snáh o udržanie mieru.

Prečo bol taký zásadný krok urobený bez včasného oznámenia parlamentu? Ani slovenská verejnosť nebola dopredu informovaná o dôvodoch tohto dôležitého zahranično-politického rozhodnutia.

Priznám sa, že sama nerozumiem tomu, o čo zástupcom slovenskej vlády, a samotnému premiérovi za podpory niektorých ďalších ministrov a poslancov, dokonca aj slovenskej prezidentky, ide. Vyvoláva to dojem, akoby popierali našu štátnosť, suverenitu a samostatnosť Slovenska, ktoré už od roku 1993 nie je súčasťou Československa, ale je samostatnou Slovenskou republikou.



Rovnako tak nie sú takéto akty solidarity bežnou diplomatickou praxou. Navyše, ak sa samotný prípad ešte nachádza v štádiu vyšetrovania, neboli predložené doteraz žiadne relevantné dôkazy a de facto celá argumentácia českej strany stojí na vode. V žiadnom prípade týmto nechcem spochybňovať našich západných susedov a partnerov. Bolo by však vhodné počkať na závery vyšetrovania, než začneme prijímať unáhlené rozhodnutia, ktoré môžu mať potenciálne za následok dlhodobé narušenie diplomatických vzťahov všetkých zúčastnených strán, a to aj v prípade zapojenia ďalších štátov.

Nová bezpečnostná stratégia Slovenska uvádza Ruskú federáciu ako hybridnú hrozbu pre všetky členské krajiny NATO. Nakoľko udalosti v Českej republike zhoršia Slovensko-české vzťahy?

Dovolím si povedať, že neviem, či bude zámerom slovenskej vlády samotnú bezpečnostnú stratégiu ešte otvárať a rozpracovávať. Tiež nebolo celkom jasné, prečo práve RF bola označená za nejakú hrozbu alebo výzvu. Tomu dodnes väčšina občanov Slovenska nerozumie.

Takéto nerozvážne rozhodnutia (reakcia Slovenska na kauzu vo Vrběticích, pozn. Red.) potom majú za následok nielen ochladenie bilaterálnych vzťahov medzi jednotlivými štátmi, ale v globále tiež znevažovanie diplomacie ako takej. Povedzme si úprimne, že naša diplomacia ako taká počas ostatných období zažíva doslova skúšky ohňom a bolo by namieste ju posilniť, vyzdvihnúť jej dôležitosť pre spoločnosť, pre mierové, korektné a vyvážené medzinárodné vzťahy naprieč celým svetom, a nie naopak, ešte viac oslabovať jej vplyv.



Ruská federácia, ako náš východnej partner, ale aj svetová veľmoc, má, čo sa týka geopolitiky, nezameniteľný význam a nie je normálne pokúšať sa zaháňať Rusko do kúta a snažiť sa ho izolovať od zvyšku sveta. Toto jednoducho nie je ani teoreticky, ani prakticky možné.

Pred nedávnom sa na slovenskom vymenil kabinet ministrov. Čo možno očakávať od ministra zahraničia SR Ivana Korčok v súvislosti so Slovensko-ruskými vzťahy?

V podstate bol kabinet ministrov zostavený v minulom roku po parlamentných voľbách. Nedávno sa urobila, povedala by som, pseudo rekonštrukcia vlády. Všetci ministri a ministerky podali demisiu, avšak s odstupom niekoľkých dní sa vrátili do svojich pôvodných funkcií. Minister Korčok nie je ani novým ministrom, ani novým človekom na slovenskej diplomatickej scéne. Na základe jednotlivých vyjadrení vnímam, že nemá žiaden záujem rozvíjať dialóg s Ruskou federáciu a nadväzovať tak pozitívne vzťahy. Práve naopak - jeho orientácia je najskôr zameraná na Západ. Ťažko povedať, čo od neho možno očakávať.

Keď vyjadrím svoj osobný názor, bolo by podľa mňa ideálne viesť dialóg nielen so západnými, ale aj s východnými partnermi, pretože vyváženosť v bilaterálnych alebo multilaterálnych vzťahoch a geopolitike ako takej je adekvátny stratégií.

Podľa Vášho názoru majú minister Korčok a premiér Heger za cieľ znevážiť aktivity bývalého premiéra Matoviča a zabrániť použitiu ruskej vakcíny na Slovensku na pozadí vyhlásenia českej vlády o udalostiach vo Vrběticích?

Nemyslím si, že by tieto udalosti bolo vhodné prepájať, tým by sme sa dostali do roviny vysokých konšpirácií. Kauzu vo Vrběticích nemôžeme spojiť so schválením vakcíny Sputnik V na Slovensku alebo v Európskej únii ako takej. Netuším, čo môžeme očakávať od našich vládnych poslancov, ale myslím si, že by sa nemalo hazardovať so zdravím občanov vzhľadom na udalosti v susednom štáte.