Zhoršujúce sa vzťahy medzi Ruskom a „západným svetom“ nie je to, čo by Slovensko potrebovalo. Rusko bol totiž vždy náš blízky priateľ. Právnik Ján Čarnogurský mladší zhrnul na sociálnej sieti vojny, ktoré sa viedli voči Rusku, pričom to v nich vždy zvíťazilo.

Napriek viac ako 20 ročnej okupácii Sovietskym zväzom je Rusko naším veľkým bratom. Teraz sa však niektoré západné krajiny, a samozrejme USA, usilujú o to, aby ním nebol. Ján Čarnogurský vo svojom statuse ale pripomína zaujímavé míľniky vojen s Ruskom od 13. storočia po súčasnosť a tiež fakt, že na rozdiel od Ruska západná a stredná Európa nemá skoro žiadne významné prírodné zdroje.

Rusko nám dodáva ropu, plyn a prednostne nám poslalo vakcíny proti korone

„Západoeurópske vojská sa pokúšali aspoň raz za storočie ovládnuť Rusko,“ začína svoj status Čarnogurský a iba pripomína, že kým západná a stredná Európa nemá skoro žiadne významné prírodné zdroje Rusko má úplne všetky a vedeli si ich vždy ubrániť. „Ak má byť výbuch v českom muničnom sklade zámienka na stupňovanie našej agresie proti Rusku, pozrime sa lepšie na dejiny,“ konštatuje právnik a vzápätí pridáva chronológiu vojen proti Rusku.

Už v 13. storočí hneď dve bitky poznamenali vzťahy západnej Európy s vtedajším Ruskom. Spojené švédske vojská a križiacke vojská Nemeckých rytierov vtiahli na ruské územie a boli porazení Alexandrom Nevským na rieke Neve (1240) a na Čudskom jazere (1242), kde sa mnohí rytieri utopili pod preboreným ľadom.

V 14. storočí, Rusko, aby sa vyhlo vojnám so západnou Európou, platilo tribút Zlatej horde, ktorá mu poskytla ochranu. Počas obdobia spolupráce Kyjevskej Rusi so Zlatou Hordou nemali európske vojská dosť síl na porážku Ruska, zväčša stačilo, aby sa objavili na dohľad vojaci Hordy, západné vojská sa do bitky ani nepúšťali. Svoju zvrchovanosť Rusko obnovilo porážkou temnika Mamaja v bitke na Kulikovom poli v roku 1380.

V 15. storočí sa spojil Kazimír, litovské knieža, s chánom Achmatom, proti ruskému kniežaťu Ivanovi III. Chán Achmat sa však pomoci nedočkal a bol porazený Ivanom III v bitke pri Ugre v roku 1480. Litovské knieža Kazimír do Ruska totiž vpadnúť nestihol, napadol ho Ivanov spojenec krymský chán Mengli tesne pred tým, ako mohol Kazimír vpadnúť do Ruska.

Švédsky kráľ, aj Napoleon

V 16. storočí, po neúspechu v Livónskej vojne a po smrti Ivana Hrozného nastalo v Rusku obdobie smuty, ktoré využili poľské vojská a napadli Rusko, pričom obsadili Moskvu.

Povstalci pod velením Dmitrija Požarského Poliakov nadobro vyhnali začiatkom 17. storočia, v roku 1612. Poľský sen o nadvláde nad Ruskom sa nadobro rozplynul.

V 18. storočí sa pustil do vojny s Ruskom švédsky kráľ Karol XII. Ruské vojská Petra Veľkého ho porazili v bitke pri Poltave v roku 1709.

V 19. storočí sa do vojny s Ruskom pustil Napoleon. Svoje ťaženie ukončil v bitke pri Borodine v roku 1812. Späť do Francúzka sa vrátila menej ako desatina jeho vojakov.

V 20. storočí, Rusko stálo na strane víťazov v oboch svetových vojnách. Od konca 2. svetovej vojny sa západná Európa pripravuje na ďalšiu vojnu s Ruskom.

Nové 21. storočie začalo a prípravy vrcholia.



„Rusko nám dodáva ropu, plyn a prednostne nám poslalo vakcíny proti korone na záchranu životov. Naši priatelia z NATO nás povzbudzujú vyhadzovať ruských diplomatov a berú nám naše vojenské letiská v Kuchyni a na Sliači pre lietadlá určené na vojnu proti Rusku. Pre Slovensko je dôležité, aby sa do vojny proti Rusku nezapojilo. História nás jasne učí, že by to nebol dobrý nápad,“ píše v samom závere Ján Čarnogurský mladší.