Analytik Milan Žitný preskúmal dostupné informácie k výbuchu skladov vo Vrběticiach. Pre Parlamentné listy sa vyjadril, že areál bol elektronicky zabezpečený. Každý vstup a výstup bol monitorovaný. Voľný pohyb po areáli možný nebol. Dôkaz, že by tam boli dvaja príslušníci ruskej vojenskej rozviedky, neexistuje.

Ako sa tam mohli dostať ruskí agenti?

„Sú k dispozícii, povedzme, dostatočne overiteľné fakty. Priniesol ich denník Mladá fronta Dnes a dá sa z nich vyčítať, že tie budovy boli elektronicky zabezpečené. Boli tam bezpečnostné dvere. To znamená, ak tam chcel niekto vniknúť, potreboval k tomu vstupné kódy. Musel mať nejakú oprávnenú osobu, ktorá ho dostane dnu. Nie je možný voľný pohyb po areáli. Človek musí mať príslušné povolenia, súhlasy a neviem, čo všetko ešte. Pretože to je režimové pracovisko, kde sa bežne nedá dostať. Takže ako sa tam mohli dostať ruskí agenti, keď absentuje dôkaz, že nejakí cudzinci, dvaja príslušníci ruskej vojenskej rozviedky tam boli? Taký dôkaz nie je a to priznávajú aj oficiálne miesta,“ hovorí Žitný.



„Akurát vieme len toľko, aspoň to tvrdia oficiálne miesta, že v čase tej prvej explózie, to znamená v októbri 2014, boli títo dvaja príslušníci GRU na území Českej republiky. Potom sa vie, že niekto žiadal mailom o povolenie návštevy skladov z dôvodu inšpekcie. Čo je vraj bežné, lebo takto si bežne chodievajú pozerať tovar. Mail sa ale nedá dosledovať, lebo v ňom chýbajú všetky metadáta,“ tvrdí ďalej Žitný.

Páchatelia miesto museli poznať

Následne upozorňuje na to, že explózie boli dve, jedna v októbri a druhá v decembri. „Tie explózie boli navyše také rozsiahle, že experti hovoria, že sa to nedalo urobiť nejakou drobnosťou, ale bolo potrebné veľké množstvo výbušniny. A tú tam bolo treba tiež nejako dopraviť a sotva to bolo možné v nejakom malom kufríku,“ vysvetľuje analytik.

Podľa neho páchatelia „tak museli vedieť, v ktorých skladoch sa čo nachádza, ktoré patria tejto spoločnosti, aké zbrane sú tam. A ak pripustíme, že by sa to stalo, musela tam byť veľmi dôkladná spravodajská prieskumná príprava. Musela tam byť logistická podpora ďalších aktérov, museli prekonať všetky prekážky, ktoré tam sú z titulu zabezpečenia, čiže kľúče, kódy a tak ďalej,“ hovorí Žitný.

Tri verzie udalostí

Žitnému z faktov, ktoré vie, zatiaľ vychádza niekoľko možností. „Po prvé: za explóziami neboli žiadni ruskí spravodajcovia, ale domáci aktéri, ktorí mali prístup a vedeli sa tam dostať. Ale pokiaľ vieme, tak nikto nebol v tomto smere obvinený, čo nemusí znamenať, že sa to tak nemohlo stať. Len neboli k dispozícii také pádne dôkazy, ktoré by ku konkrétnym obvineniam a obžalobám viedli,“ rozvádza prvú možnosť.

Druhá možnosť: „Môže ísť o kombináciu vonkajšej a vnútornej súčinnosti. To znamená, že nejaký domáci, veľmi motivovaný zradca pomohol svojimi právomocami a známosťami, aby sa tam dostal cudzí element a pripravil akciu na výbuchy. V tomto prípade sa musíme pýtať, prečo by niekto riskoval, keď to mohol urobiť niekto, kto do objektu chodí. Pozná prístupy, môže tam ísť a mohol byť adekvátne motivovaný,“ vysvetlil známy analytik.

Tretia možnosť: „Cudzinci nespolupracovali a všetky dáta, kľúče získali spravodajskou cestou, dostali sa do objektu aj do budov s balíkmi výbušnín, nepozorovane, čo sa mi javí v tejto chvíli ako najmenej pravdepodobná verzia,“ tvrdí Žitný.

Česi zabili niekoľko múch jednou ranou

Podľa analytika nebolo šťastné rozhodnutie dať von informácie, ktoré ČR zverejnila. Veľa toho “nesedí”. Vznikajú fámy, špekulácie a rastie nedôvera. Keď sa dávajú takéto informácie von, „tak sa tam nasype veľa všelijakých slepých uličiek alebo náhradných informácií, ktoré majú zakryť to, čo tam bolo a odkiaľ sa to získalo“, upozorňuje Žitný.

Podľa neho je podpora krajín V4 Česku „podporou z povinnosti.“ Po oficiálnych tvrdeniach ČR už vlastne nebola ani iná možnosť, len ruských diplomatov vyhostiť. Žitný hovorí, že Česi využili situáciu na to, aby sa zbavili diplomatov z ruskej ambasády, o ktorých tušili, že sú spravodajskí dôstojníci. Celá záležitosť podľa neho súvisí aj s plánmi ministra Hamáčka letieť do Moskvy vybaviť vakcínu Sputnik V.

„Podľa mňa to bola nešťastná plánovaná cesta ministra Hamáčka do Moskvy napriek tomu, že Hamáček už túto informáciu údajne mal, aj tak tam chcel ísť. A tak sa niekto nahneval, posunul to novinárom a potom sa už nedalo inak ako ísť s touto informáciou von a nechať to vybuchnúť,“ vyslovil hypotézu Žitný.

Kauza má však  možno ešte širší rozmer. „Tak za ten Sputnik V toto veru nestálo. Už si mnohí kladú otázku, či nejde o vyradenie ruskej účasti na výstavbe jadrovej elektrárne Dukovany alebo či to nesúvisí aj s nejakým širším záujmom poškodenia ruského obrazu vo svete. Najmä v Európe, keď sa už schyľuje k veľmi ostrému stretu na ukrajinsko-ruskej hranici. Spojeným štátom sa napríklad nepáči už započatá výstavba plynovodu Nord stream 2. Toto všetko v tom môže hrať úlohu a všetky tieto motívy sa pod to mohli podpísať,“ potvrdzuje pre Parlamentné listy analytik.

Pravda sa dostáva von až po päťdesiatich rokoch...

Žitný nie je príliš optimistický ohľadom toho, kedy sa dozvieme o celej kauze pravdu. „Pravda sa, čo sa týka týchto spravodajských záležitostí, dostáva von spravidla po tých päťdesiatich rokoch. Keď sa tak u nás stane skôr, tak je to v deformovanej podobe. Ja si myslím, že toto, čo sa teraz dostalo von, je práve deformovaná podoba. Niekedy si v takýchto prípadoch spomeniem na klasický vtip ešte zo socialistických čias o rádiu Jerevan. Otázka na Rádio Jerevan znela: Počuli sme, že v Moskve rozdávajú mercedesy, je to pravda? A Rádio Jerevan odpovedá: Áno, je to pravda, len to nie je v Moskve, ale v Leningrade. A nie sú to mercedesy, ale sú to bicykle. A nerozdávajú sa, ale kradnú,” uzatvára svoj pohľad na vec pre Parlamentné listy analytik Žitný.