Vedci skúmali ukazovatele od 1 070 účastníkov vo Veľkej Británii a USA a získavali údaje z výskumného projektu výživy PREDICT (Personalized Responses to DIetary Composition Trial).

Dobrovoľníci jedli štandardizované raňajky, po ktorých si mohli zvyšok dňa zvoliť zvyšné jedlo, pričom po raňajkách tri hodiny dodržiavali pôstne okno.

Neustále nosili monitory glukózy v krvi. Počas obdobia dvoch týždňov zaznamenávali každý deň, čo a kedy jedli, pomocou telefónnej aplikácie. Hlásili taktiež, kedy sú hladní.



Vedci zistili, že poklesy hladín glukózy v krvi, známe tiež ako poklesy cukru, boli významne spojené s hladinou chuti do jedla a príjmom energie.

Účastníci s veľkými poklesmi cukru v krvi zaznamenali deväťpercentný nárast chuti do jedla. Druhé jedlo dňa skonzumovali o pol hodinu skôr a zaznamenali celkovú priemernú spotrebu o 300 kalórií viac.

Výskum ukazuje „veľký potenciál pre pomoc ľuďom pochopiť a kontrolovať ich váhu a dlhodobé zdravie,“ hovorí hlavná autorka a genetická epidemiologička Ana Valdesová z University of Nottingham.



"Mnoho ľudí bojuje so znížením hmotnosti a jej udržaním. Len niekoľko stoviek kalórií každý deň môže za rok pridať až niekoľko kilogramov na váhe."

Tento najnovší výskum naznačuje, že hladiny glukózy hodiny po jedle môžu mať stále vplyv na hladinu hladu po celý deň. A to v oveľa väčšej miere, ako sa doteraz myslelo.