Pri cene napríklad 10 eur za vakcínu je to pri jednom kole pichnutia účinných látok razom tržba siahajúca k 4,5 miliardy eur. Spoločenstvo 27 štátov patrí spolu s USA a Čínou k top ekonomickým ťahúňom.

Preteky farmafiriem

Cieľom Bruselu je, aby aspoň 70 percent dospelej populácie Európskej únie bolo zaočkovaných do začiatku tohtoročnej jesene. Ako vyplýva z oficiálneho dokumentu nášho ministerstva zdravotníctva, Európska komisia sa zaviazala zabezpečiť členským krajinám prístup k 2,8 miliardy dávok.



Z uvedeného množstva sa podľa zistení HN podarilo Bruselu dosiaľ zakontrahovať 2,6 miliardy. Doručených bolo však len 126 miliónov, čo predstavuje necelých 5 percent zo zazmluvneného objemu.

Rovná stovka z nich už bola podaná. Napriek pomalému tempu očkovania nás podľa analytika Borisa Tomčiaka stáli vakcíny už 26 miliárd eur.

Najviac zakontrahovaných očkovacích látok má EÚ od Pfizeru, ktorý má európsky trh zásobiť 600 miliónmi, pričom pri jednotkovej cene 12 eur za kus spoločnosť zinkasuje 7,2 miliardy eur.



Nejde však o konečné čísla. Len pred pár dňami ohlásila šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyen ďalšie rokovania s americko-nemeckým producentom, ktorý by mal do roku 2023 dodať na starý kontinent ďalších 1,8 miliardy vakcín.

Pri aktuálne stanovenej cene by si výrobca prilepšil o 21,6 miliardy eur v priebehu nasledujúcich dvoch rokov.

Víťazi a porazení

Druhou najobjemnejšie zazmluvnenou je očkovacia látka od firmy Moderna, ktorá sa zaviazala dodať členským krajinám 460 miliónov dávok, a to pri jednotkovej cene 18 eur za kus. Americký výrobca si tak na účet pripíše viac ako 8 miliárd eur.



Veľké problémy však majú ďalšie dve registrované vakcíny od firiem Johnson & Johnson a AstraZeneca. Negatívna reklama v podobe nežiadúcich vedľajších účinkov, niekedy smrteľných, sa podpísala na tom, že ich dni sú prakticky zrátané.

Ako HN potvrdil europoslanec Michal Šimečka, Brusel už nepočíta s ďalším obnovením kontraktu s AstraZenecou. Šimečka ďalej dodáva: „Európska únia chce z hľadiska budúcnosti investovať do vakcín na báze mRNA.“ A tej zodpovedajú práve Moderna a Pfizer.

Sputnik ešte zamúti vody

Vodu v európskej vakcinačnej politike môžu ešte zamútiť aj ďalšie očkovacie látky. Jednou z nich je určite ruský Sputnik V, ktorý sa momentálne nachádza v procese posudzovania Európskej liekovej agentúry. Ten určite už zamútil vodu aspoň na Slovensku.



Rusko zjavne vníma, že aj od vývoja v malej členskej krajine Únie závisí to, aký kus koláča napokon získajú na celosvetovom očkovacom biznise.

Bez povolenia ruskú látku v Únii nateraz používa iba Maďarsko. No záujem o vakcínu   prejavili aj Nemecko a Rakúsko, avšak len v prípade jej schválenia podľa európskych štandardov.