Štepka spomína na Kolníkovú: Aj po autonehode chcela byť stále na javisku!
18 | 04 | 2021 I Tibor Sipos
Spisovateľ, režisér a šéf Radošinského naivného divadla Stanislav Štepka si v rozhovore pre Nový Čas zaspomínal na zosnulú herečku Katarínu Kolníkovú († 85). Nielen spolu pracoval, ale boli aj blízkymi priateľmi.
Na dnes už legendárnu herečku Katarínu Kolníkovú si mnohí spomínajú ako na Matku z Jááánošíííka či babičku z Človečiny.
Šéf divadla Štepka sa rozhovoril o období, keď herečku prijal. "Pani Kolníková už bola známou radošinskou ochotníckou herečkou, keď som sa stal v roku 1960 jej javiskovým spoluhercom a potom aj režisérom. O tri roky nato vzniklo moje Radošinské naivné divadlo, s ktorým sme o sedem rokov neskôr zažili veľký divácky úspech. Konkrétne s predstavením Jááánošííík. Už vtedy som však rozmýšľal o ďalšej hre, ktorá nechcela byť v ničom podobná Jááánošíííkovi," zaspomínal si.
"V republike vtedy poriadne prituhlo, začínali sa politické previerky. A tak, reku, napíšem niečo o tom, ako okolitá dusná atmosféra pôsobí na anonymnú rodinu s otcom, matkou, dcérou, synom a starou matkou," pokračoval Štepka.
Už pri písaní filmu Človečina videl Kolníkovu v jednej z rolí. "Napísal som Človečinu a v postave babičky som už počas písania videl ochotníčku Kolníkovú. Ale nedalo nám to, s kolegom Milanom Markovičom sme predsa v radošinskom klubovom divadielku vyskúšali v speve aj v prednese päťdesiatročnú ochotníčku a školníčku v radošinskej škôlke. Kolníková nás zaujala; samozrejme, hneď sme ju videli v Človečine aj v divadle," prezradil pre Nový Čas.
Kolníková údajne túžila byť na javisku nonstop. A to aj po vážnej autonehode. "Keď vo svojej šesťdesiatke zažila vážnu a priam likvidačnú autonehodu, keď ju na priechode pre chodcov zrazilo auto, začali sa jej zdravotné ťažkosti stupňovať. Ale ona nikdy nevystenávala – ani v nemocnici. Myslela iba na jedno - byť ihneď a potom stále, aj dvadsaťštyri hodín, na javisku! Keď sa po autonehode a rehabilitáciách po roku vrátila v Človečine na javisko, v bratislavskom PKO ju privítal taký potlesk, aký môžu zažiť iba veľké hviezdy," spomínal Stanislav Štepka.
Na dnes už legendárnu herečku Katarínu Kolníkovú si mnohí spomínajú ako na Matku z Jááánošíííka či babičku z Človečiny.
Spomienky na začiatky
Šéf divadla Štepka sa rozhovoril o období, keď herečku prijal. "Pani Kolníková už bola známou radošinskou ochotníckou herečkou, keď som sa stal v roku 1960 jej javiskovým spoluhercom a potom aj režisérom. O tri roky nato vzniklo moje Radošinské naivné divadlo, s ktorým sme o sedem rokov neskôr zažili veľký divácky úspech. Konkrétne s predstavením Jááánošííík. Už vtedy som však rozmýšľal o ďalšej hre, ktorá nechcela byť v ničom podobná Jááánošíííkovi," zaspomínal si.
"V republike vtedy poriadne prituhlo, začínali sa politické previerky. A tak, reku, napíšem niečo o tom, ako okolitá dusná atmosféra pôsobí na anonymnú rodinu s otcom, matkou, dcérou, synom a starou matkou," pokračoval Štepka.
Potlesk pre hviezdu
Už pri písaní filmu Človečina videl Kolníkovu v jednej z rolí. "Napísal som Človečinu a v postave babičky som už počas písania videl ochotníčku Kolníkovú. Ale nedalo nám to, s kolegom Milanom Markovičom sme predsa v radošinskom klubovom divadielku vyskúšali v speve aj v prednese päťdesiatročnú ochotníčku a školníčku v radošinskej škôlke. Kolníková nás zaujala; samozrejme, hneď sme ju videli v Človečine aj v divadle," prezradil pre Nový Čas.
Kolníková údajne túžila byť na javisku nonstop. A to aj po vážnej autonehode. "Keď vo svojej šesťdesiatke zažila vážnu a priam likvidačnú autonehodu, keď ju na priechode pre chodcov zrazilo auto, začali sa jej zdravotné ťažkosti stupňovať. Ale ona nikdy nevystenávala – ani v nemocnici. Myslela iba na jedno - byť ihneď a potom stále, aj dvadsaťštyri hodín, na javisku! Keď sa po autonehode a rehabilitáciách po roku vrátila v Človečine na javisko, v bratislavskom PKO ju privítal taký potlesk, aký môžu zažiť iba veľké hviezdy," spomínal Stanislav Štepka.
Vzácne fotografie, ktoré sa navždy zapísali do histórie
Dnes môžete vyfotiť prakticky čokoľvek. Stačí vybrať z vrecka smartfón a vzniknú fotografie, o akých pred pár desiatkami rokov mohli iba snívať. O to cennejšie sú momentky, na ktoré sa nemôžete pozrieť vo fotogalérii mobilného telefónu, píše VIP...
Čítať ďalej
17 | 04 | 2021
|
Tibor Sipos
Zdieľať tento článok