„Pracujúci občania a pracovné kolektívy z celého Slovenska, prichádzajú spontánne do Bratislavy, aby tu priniesli kytice kvetov vedúcej ústavu na kontrolu liečiv Zuzane Baťovej. K tejto spontánnej akci pracujúcich sa pridáva aj prezidentka Čaputová a za potlesku liberálnych médií ukazujú svetu, že našu krehkú demokraciu si agresívnym Ruskom rozvracať nedáme.“

Toto nie je výjav z 50. rokov toto je skutočnosť organizovaná ľuďmi ktorí do tých 50. rokov mentálne patria. Hlavným podozrivým z naplánovania a zrealizovania tejto mediálnej akcie sú aktivisti Progresívneho Slovenska, ktorí takto chceli ukázať, akú má pani Baťová „neuveriteľnú podporu“ v širokej verejnosti.

Na túto PR akciu neomarxistov, ktorí siahli po repertoári marketingu svojich predchodcov z 50-tých rokov, nadviazali s nimi spriaznené prorežimné média. K tomuto názoru sa prikláňa aj Eduard Chmelár, ktorý píše, že táto spoločnosť je chorá a potrebuje viac úcty a menej uctievania.



„Liberálne médiá dnes píšu, že šéfke ŠÚKL Zuzane Baťovej priniesli ľudia kytice kvetov, aby jej vyjadrili svoju podporu. Jeden titulok dokonca hlása, že to bol pre ňu „šok“. Iste to bolo všetko veľmi spontánne a prirodzené, keďže tam bolo viac novinárov ako účastníkov a viac kamier ako kytíc…“

„Je absolútne nepatričné, ak namiesto poctivej racionálnej analýzy vytvárajú určité politické skupiny (nie náhodou sa tam pohybovali aktivistky PS) spolu so spriaznenými médiami kult jednej osoby. A je zvláštne, že sklon k týmto kultom majú práve liberáli, u ktorých by ste čakali racionálne sekulárne myslenie bez pseudonáboženských rituálov,“ napísal Chmelár.